Keď sme vošli do kancelárie, tentoraz ich tam bolo menej než predtým. Všetci na mňa upreli pohľad. Dostávať takúto pozornosť od pekných chlapov sa mi nestáva každý deň. Ale nesťažujem si.
Za oknom som videla ako svitalo. Fuuha, to som musela byť dobre dlho mimo.
"Chceš sa mi ospravedlniť alebo si ma vytiahol zbytočne z tej prašivej pivnice len aby som sa pozerala na tvoj odporný ksicht?" ani neviem ako to zomňa vyšlo ale proste vyšlo. Očakávala som facku no on sa len zasmial.
"Chcel som ti dať inú izbu ale ako vidím, s touto si spokojná"
"To nie je potreba. Dlho sa tu aj tak nezdržím"
"Tým by som si nebol taký istý, drahá" myslím, že táto sadra sa mi ešte zíde. Akoo síce neviem koho to bude bolieť viac ale uvidíme.
"Neboj sa, zachviľu dostaneš to čo chceš a mňa už nikdy v živote neuvidíš"
"Ale to by bola veľká škoda a bol by som smutný, kebyže sme sa už nikdy v živote nevideli"
"Tak v tom sa nezhodneme, zlatko"
"Pekná ale drzá" začal sa pomaly približovať ku mne. Chlapčee, mám sadru a nebojím sa ju použiť, takže neskúšaj na mňa tuná tieto tvoje triky. "Trebalo by ťa niečomu priučiť" nato že som blondína, som dosť múdra, tak nech ma nepáli.
"Moje správanie a slová neovplyvníš. To ide samo, sory brácho" jeden z bodyguardov sa uchechtol.
"Príde ti niečo vtipné, Patrik?"
"Pardón šéfe ale táto malá potvora vám riadne dáva"
"No dovoľ! Kto ti tu je malá potvora, ty prerastený škrečok" tak toto si vyprosím.
"No no, ty, škrečok prerastený" samozrejme sa musel do konverzácie pridať aj Ben. Ani som si neuvedomovala, že sa nachádzam medzi mafiánmi, pretože tu vládla zábavná atmosféra.
"Stačilo by chlapci, nie?"
"Hej hej, veď všetko s mierou šéfe" božeee takýchto kamarátov mať, radosť žiť. Ale v podstate sa už môžme považovať za kamarátov či? Možno o tom ešte nevedia ale čoskoro sa dozvedia.
Ako som si prehliadala všetkých v miestnosti, zbadala som Elijaha. Teda aspoň myslím, že to bol on. Ak ma pamäť neklame.
Mateo čosi mlel no ja som ho nepočúvala ale zato sa snažila nadviazať kontakt s Elijahom, ktorý vyzeral byť v inej dimenzii. Potrebujem zistiť či to on mi ošetril ruku. Chcela by som sa mu poďakovať ako jeho pravá kamarátka.
"Elijh!" potichu som naňho zakričala no on nereagoval. "Elijaaah!" robí si zo mňa srandu? On je asi fakt v inej dimenzii. Vlastne, je to Elijah alebo nie. "HEJ TY POTETOVANÝ ZEMIAK!" ups, to už nebolo tak potichu ako som chcela a zjavne to počuli všetci. Ale aspoň to zabralo. "Pardon pardon, nenechajte sa rušiť, pokračujte ďalej" a ďalej pokračoval v konverzácii s Patrikom.
"Čo chceeeš" potichu mi odkričal naspäť. Wow, táto konverzácia sa mi začína páčiť.
"To tyyy?" a ukázala som na sadru na mojej ruke aby chápal.
"Čooo?"
"To ty?!" povedala som s mierne zvýšeným hlasom, ale stále tak, aby to nepočuli ostatní.
"Čooo?!"
"Choď si dať uši vyčistiť!" zas troška hlasnejšie ale stále nikto nič nepočul.
"Čo chceš??"
"ŽE CHOĎ SI DAŤ UŠI VYČISTIŤ!" no tak toto už var počul.
Ale asi hej lebo sa vybral smerom ku mne. No Mateo ho zastavil.
"Čo vy dvaja riešite?"
"Nič!" povedali sme naraz.
Z POHĽADU MATEA
"No povieš mi už konečne načo si ma tu dotiahol?" netrpezlivo sa opýtala.
"Chcel som ti len povedať, že tvoj tatko ešte stále za teba nezaplatil, takže si nerob veľké nádeje... Myslel som si, že to bude rýchle, predsalen ťa po toľkých rokoch konečne má, tak som si myslel, že nebude váhať a zaplatí hneď. No zjavne som sa mýlil... To znamená, že tu u mňa pobudneš dlhšie než si si myslela"
"Si až moc nedočkavý. Vidím to na tebe ako sa už nevieš dočkať keď sa ma zbavíš. Ale to aj ja. Chce to trpezlivosť, zlatko"
Kebyže len ona vedela, že tie peniaze už dávno mám...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Patrik)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
