Dnes je štvrtok. Od môjho príchodu už ubehol týždeň. Zatiaľ to tu všetko zvládam až na správanie toho starca. Je strašne dotieravý a mám pocit, že ma balí. Čím dlhšie tu som, tým viac odo mňa chce. Myslím tým, že viac času trávim v jeho kancelárii. Všetky úlohy, ktoré mu robili aj iné slúžky, dal mne. Asi ma z toho porazí.
Ráno, ako každé, som mu spravila kávu a rýchlo sa pakovala z jeho kancelárie. Potom si však musel niekde odbehnúť. Vraj niečo vybaviť. Bola som velice rada.
"Ambeeer" zakričala som na ňu, no neozývala sa mi.
Vedela som, že je dole v práčovni, no ja som bola hore na poschodí, ťažko ma mohla počuť. Rýchlo som zbehla schody a mala namierené do práčovne. Skoro som sa s ňou zrazila.
"Potrebujem pomoc"
"No, môžem ti pomôcť" usmiala sa na mňa.
Úsmev som jej opätovala. "Pomohla by si mi upratať starcovu kanceláriu? Musím to stihnúť do kým sa nevráti"
"Jasné, aj tak už nemám nič na práci, zatiaľ"
"No a s čím to potrebuješ pomôcť?" opýtala sa ma už v kancelárii.
"Treba zoradiť tieto spisy od najstaršieho po najnovšie. Ja zatiaľ poutieram prach a povysávam"
"Jasné šéfe" a spolu sme sa zasmiali.
Po vyše hodine sme si konečne sadli na gauč. To mäkké pod zadkom, čo sme zacítili, bolo neopísateľné. Poviem Vám, nebolo to až také jednoduché. Kebyže mi Amber nepomohla, asi by som to robila ďalšie hodiny. Tých spisov bolo až priveľa a mám pocit, že by som sa v tom ani nevyznala.
Keď sa starec vrátil, tak si nás dal všetky zavolať. Najskôr sme si mysleli, že sme spravili niečo zle, ale keď sme prišli do haly, bol vysmiaty ako mesiačik na hnoji (sorko, troška divné prirovnanie).
"Zavolal som si Vás, aby som Vám oznámil, že sa vracia môj syn spolu s jeho priateľkou po dlhej dobe, keďže bol dlho odcestovaný na služobke. A tak sa bude v sobotu konať taká menšia uvítacia párty. Určite ho všetci poznáte, no nájdu sa aj výnimky" vtedy sa pozrel práve na mňa. "Chcem, aby to bolo čo najlepšie, keďže pre mňa dosť znamená. No a teraz môžete odísť" nevedela som, že je až taký citlivý.
Všetky sme sa vybrali späť do svojich izieb až kým znova neprehovoril.
"Emily, ty tu zostaň" povedal kľudným tónom. Nechápala som čo zas chce. Otočila som sa a pomaly prešla k nemu. Keď všetky odišli, tak spustil...
Povieme Vám, že to písanie kapitol je namáhavé. Ale konečne sme sa znova dostali k tomu a napísali sme ďalšiu časť. Tak si ju užite. ❤️☀️
YOU ARE READING
Prečo ja?!
ActionEmily je 17 ročné dievča. Nemá súrodencov ani kamarátov, ktorých jej zakazovali rodičia. Čo sa stane po hádke s rodičmi keď újde z domu?
