Prečo ja?!

16. Ponížená

Práve sedím s Lucasom pri jednom menšom bare. Pozval ma na skvelé červené víno, ktoré bolo určite dosť drahé.

Sedela pri nás aj hentá, ale odišla za svojimi kamarátkami, ktoré sú tu tiež. A starec, ten je práve s jeho obchodnými partnermi na terase. Určite tam rieši nejaké obchodné veci, a pritom by sa mal venovať svojmu synovi.

"Ako sa ti tu zatiaľ páči? Slúžky odviedli celkom skvelú prácu, nemyslíš?"

Môj zlatý, kebyže si ty vedel, že som to aj ja chystala, ale tak nejdem sa mu chváliť a zatiaľ nemusí vedieť, že pracujem u jeho otca "Je to tu veľmi pekne pripravené"

"Prepáč ak je to pre teba súkromná otázka, ale si zadaná?"

Musela som sa nad tým mierne pousmiať "V pohode. Nie, som slobodná"

"A to je ako možné. Taká nádherná dáma a nemá nikoho? Ja by som o niekom vedel" aach, ten jeho úškrn.

"A o kom?" spýtala som sa zvedavo s nadvihnutým obočím.

Chvíľu len tak mlčal a pozeral sa na mňa, ale potom zrazu zmenil tému
"... ináč, nikdy som ťa u nás nevidel, ani by som nepomyslel, že som rodina s takým pekným dievčaťom... Čo si vlastne môjmu otcovi?"

Nevedela som ako mu mám nato odpovedať. Chcela som mu povedať celú pravdu, že ako som sa sem dostala, a že musím robiť doprovod jeho otcovi, nechápem, prečo by nemal vedieť pravdu, neni to ani tajné.

Už som mu chcela začať o tom rozprávať, keď sa pri nás zastavil starec. Boháča, čo ten tu robí.

"O čom sa bavíte?"

"Práve sa Emily pýtam, že v akom je s tebou vzťahu. Nikdy predtým si mi o nej nič nespomínal, tak sa len pýtam"

No som ja len zvedavá čo to ten povie.

"Emily je moja priateľka" povedal to s odhodlaním v hlase a chytil ma okolo pása.

Toto som vôbec nečakala, že povie. Väčšiu kravinu si vymyslieť nevedel? Lucasov pohľad bol veľmi zmiešaný.

Hneď ako to dopovedal som sa mu vymanila zo zovretia a postavila sa zo stoličky.

"Prosím?!"

"Tak to si sa teda klepol po vajcoch, otec"

"Ale ja nie som vaša priateľka" pozrela som sa vážnym pohľadom na starca.

Starec sa nemal asi k slovu, keďže sa už nezapájal do konverzácie. Len nemo pozeral.

"Môžete mi teraz niekto povedať ako to medzi vami je? Pretože sa strácam"

"Som len obyčajná slúžka, ktorá bola donútená robiť tvojmu ocovi doprovod na tejto párty!"

Bolo mi jedno, že sa na nás pozerali  niektorí ľudia. Chcela som byť už hlavne vo svojej izbe a ďaleko od starca. Nechápem čo mu to napadlo.

Nazvala by som to ponížením pred Lucasom. A ak dakto ostatný zachytil tiež našu konverzáciu, tak aj pred nimi.

Ešte som počula ako za mnou obidvaja kričia. Ale bolo mi to jedno...

🤔