Ráno som sa zobudila ako vždy o štvrť na šesť. Spravila rannú hygienu, ustlala posteľ, naraňajkovala sa a šla do kuchyne spraviť kávu.
Po tichom "ďalej" som vkročila do kancelárie.
"Dobré ráno, pán Carter! Ako ste sa vyspali?" prvý a asi aj poslednýkrát som mu povedala túto vetu, neviem čo ma to napadlo.
"Dobré aj tebe, Emily! Ďakujem za opýtanie, vyspal som sa skvelo" položila som mu kávu pred neho. Bola som už na odchode, keď ma zastavil. "Počkaj Emily! Na dnes ti dávam voľno. Oddýchni si, včera ste toho s Lucy veľa povybavovali, za čo sa ti chcem aj moc poďakovať... A máš ísť za Lucy"
"Tak... Ďakujem, pán Carter"
O 3 HODINY NESKÔR
Práve je pól desiatej a Lucy mi robí nechty. Najprv som s tým nesúhlasila ale dáko ma presvedčila. Župan, turban na hlave a maska nesmú chýbať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rozprávali sme sa, keď niekto bez zaklopania vošiel do izby. Naše pohľady sme upriamili na danú osobu. No fasa! A ja zasa vyzerám...
"Čaute kočky! Nevyrušujem?" zavrel za sebou dvere, hodil sa vedľa nás na posteľ až nás skoro vyhodilo a podoprel si hlavu rukou.
Všimla som si, že má na sebe tričko. Ale nie hocijaké!
"To si už nevieš obliecť aj niečo čistejšie?" povedala mu Lucy.
"Pralo sa, no nezišlo to. Ale podľa mňa takto vyzerá krajšie" vtedy sa pozrel na mňa. Ak ste náhodou ešte nezistili, tak mal na sebe to tričko, ktoré som mu obliala polevou. "Čo myslíš Emily?" povedal s úškrnom.
"Noo, počkaj... tuto na pravom pleci by som ešte možno troška dorobila..." zobrala som ružový lak, ktorým mi Lucy lakovala nechty, otvorila som ho a začala som mu ním maľovať po pleci. Zdesene na mňa pozrel. "Taak... hotovo" milo som sa na neho usmiala zatiaľ čo Lucy sa smiala. Chvíľu sa na mňa pozeral pohľadom ala "to si neurobila" a potom sa znova na mňa uškrnul. Najprv som si myslela, že sa troška hnevá, no nemyslím si to už.
"Ó môj božeee, babyyy, to je megaaa! Idem to okamžite ukázať chlapcooom. Zatiaľ čaweees" nahodil ženský hlas a keď odchádzal, tak zapišťal. My s Lucy sme vybuchli do smiechu.
Z POHĽADU LUCASA
Tak práve som sa asi najviac strápnil. Správal som sa skoro ako Bethany. Keď som konečne zatvoril dvere, musel som si, normálne, že musel som si klepnúť hlavu o stenu. Počas toho som si šepkal slovo "debil".
Musím ísť ešte do mesta prevziať pre Alice darček, no ešte pred tým si musím niečo vybaviť s otcom.
Bez zaklopania som vošiel do kancelárie a sadol si do kresla.
"Čo potrebuješ, Lucas?"
"Chcem aby si vyhodil Zacka"
"Dôvod?" prekrížil si ruky na hrudi a pohodlne sa oprel. "Čo zasa vymýšľaš, Lucas! Vieš dobre, že si to nemôžem dovoliť"
"Prečo by si nemohol. Jeden zamestnanec ti predsa nebude chýbať"
"Je to tvoj bratranec, prečo by som ho mal vyhodiť. Navyše jeho otec je môj brat a máme spolu dobré kšefty, kebyže sa to dozvedel... A vlastne povedz mi ten dôvod prečo by som ho mal vyhodiť"
"Tuším, že má niečo s Emily"
Zasmial sa, no ja som mal stále neutrálny výraz.
"A to preto ho mám vyhodiť? Lucas nebuď sprostý, kvôli takejto kravine ho určite nevyhodím. Je jeden z tých najlepších ochrankárov čo mám"
"Tak ho nevyhoď, ale v tomto dome nebude!" teraz som už musel zvýšiť hlas.
"Čo máš vlastne ty s Emily?"
"Nič" zatiaľ, pomyslel som si.
Pozrel sa na mňa neveriacim pohľadom, ale neriešil to.
"Jediné čo môžem spraviť je, že ho presuniem na iné miesto"
"Ale čo najďalej" a bez pozdravu som odišiel.
Ahojteee 💚 chceli by ste aby sme písali aj z iných pohľadov? 👀
