Prečo ja?!

5. Toto som si o nich nemyslela...

Keď som videla našu ulicu, potešila som sa, ale zároveň som sa aj bála. Šak peňazí majú dosť, takže tam by problém nebol. Ale majú ma aspoň trocha radi?
Vystúpili sme z auta. Najprv som sa chcela rozbehnúť a utiecť, ale rozmyslela som si to. Aj tak by ma chytili a mala by som väčší problém.
Aké nečakané, Zack mi chytil ruky za chrbát a išli sme smerom k dverám. Starký zaklopal. V momente sa dvere otvorili (ako keby nás čakali, že prídeme) a v nich stála mama. Normálne som bola prekvapená, že boli doma.

"Och, zdravím Frank, čo ty tu?" povedala prekvapene. Razom si všimla aj mňa, videla som ako stuhla. Niežeby sa rozbehla ku mne a objala ma...
"L-Leon, poď sem prosím ťa" zakoktala sa. Bolo vidno, že mala strach. Vlastne sa ani nečudujem. Na pohľad sa zdá ako zlatý ujček v obleku, ale nie je to tak, od*báva, sviňuch.

"Zlatko, kto tam je?" povedal odniekiaľ otec. Až ma naplo ako sladko povedal to "zlatko", fuj.

"Poď sem, máme návštevu"

V rýchlosti zišiel otec dole schodmi. "Frank? Čo ty tu? A Emily? Preboha kde si bola?!" pri poslednej vete trocha zvýšil hlas a chcel ísť bližšie ku mne, ale Frank mu to nedovolil.

"Tak prr, hej? Niečo si vyjasníme a až potom vaša "milovaná" dcérenka" milovaná asi nie môj zlatý, či ako?

"Nebudeme tu predsa stáť, poďte dnu" povedala mama. Odstúpila od dverí spolu s otcom trocha ďalej, aby sme mohli vojsť dnu. Všetci sme si posadali do obývačky na gauč.
"Dáte si niečo? Kávu? Čaj? Alebo?" prehovorila znovu. Tak podľa toho ako sa tvária, tak to dosť jasne vyzerá na dôležitú situáciu a ona sa spýta na kávičku. Ješiši, no múdrô to.

"Posaď sa Sara" pošepkal jej otec.
"no, čo potrebuješ? Ako vidím, doniesol si si aj nejakú spoločnosť" pozrel sa na mňa otec nenávistným pohľadom.

"Spravil si to čo si spravil. Sme dobrí známi už dlhšie roky, teda ak to neberem už ako minulosť. Nečakal som to od teba ale fajn. V pohode som ťa mohol dať odbachnúť ale nespravil som to" takže môj otecko má nejaké problémy..
"no ale teraz späť k veci. Mám tvoju dcéru a myslím si, že by si ju ešte chcel vidieť živú. Dohodneme sa?" až mi zredlo. Pozrel sa na mňa a potom späť na otca.

"Čo odomňa chceš?"

"Čo iné by som chcel. Peniaze. Pokiaľ mi ich nedáš, tak sa rovno môžete s ňou rozlúčiť" v tom momente som zbledla, určite to bolo dosť jasne vidno a všimli si to. Nech mu len tie peniaze dá, nechcem sa vrátiť naspäť k nemu. A možno tam ani nedojdem.

"Koľko?"

"No povedzme, že všetko čo si mi ukradol. Plus nejaký bonus"

"Hej hej, brzdi Frank, áno? Ja tie peniaze nemám" obraňoval sa otec.

"No mňa to nezaujíma..."

"Dobre, tak si ju berte... aj tak nám ju už netreba" tak toto čo bolo.

Vyletela som rýchlosťou z gauča "Zbláznil si sa?! To ma necháš napospas jemu?!" to som už zvyšovala hlas.
"Mama, a ty?! Veď povedz dačo na to" ona sa len postavila a odišla hore na poschodie. Paráda.
Prepaľovala som otca pohľadom, to je až taký zúfalec?

"Tak to by sme mali. Zack, ber ju!"

"No to v žiadnom prípade, snáď mám aj ja právo nato niečo povedať" Zack ma už v sekunde držal a mieril somnou ku autu "Pusti ma!" to som už kričala. Rukou mi chytil ústa, dal ma na zadné sedačky a nastúpil si tiež. Chcela som otvoriť dvere ale boli zamknuté.

"Do riti"

"Nenamáhaj sa, to ti nepomôže"

"Tak to som si všimla aj bez teba... Nechceš ma pustiť?" usmiala som sa naňho.
Chcel na to niečo povedať ale to už do auta nastupoval ten starec spolu s tým druhým...

🙋‍♀️ Ďalšia kapitola na svete. Aj keď nie moc záživná. ❤️