Tiene Mafie

19. Kapitola

CHRISTIAN

Zišiel som dole a už to tam vyvoniavalo. Stála pri šporáku a spievala si. Usmial som sa, podišiel k nej a zozadu ju objal. Nadýchol som sa jej vône.

„Voniaš po vanilkách, to milujem," uštipol som ju do zadku.

„Aaaa pozor, lebo z raňajok nič nebude," zapískala.

„Kedy sa vrátia rodičia? A kde vôbec pracujú?" spýtal som sa.

„Až niekedy neskoro večer. Mama je právnička a otec pracuje vo firme," odpovedala. Ďalej som sa nevypytoval, veď na čo.

„Je to výborné, lepšie som nikdy nejedol," pochválil som ju s plnými ústami.

„Klamár," zasmiala sa, „ale vyzeráš ako škrečok."

Keď sme doraňajkovali, mimochodom už bolo 11hodín a my sme raňajkovali. Tak mi zavolal otec.

„Prepáč, to musím zobrať otec volá," povedal som a odbehol som si.

„Prosím?"

„Christian, dnes večer ideme na jednu dôležitú akciu, kde musíš byť. Nech si za hodinu doma preberieme plán," povedal mi.

„Dobre."

„A mimochodom Sara sa po tebe pýtala, nechceš to s ňou skúsiť?"

„Ani omylom, čau," a zavesil som. To by mi ešte chýbalo. Bola pekná, ale nebola pre mňa a žiadna iskra neprebehla, ale pri Mii, to bola celá kométa.

Vrátil som sa k Mii, ktorá umývala riad.

„Už budem musieť ísť, ráno pre teba prídem a pôjdeme spolu do firmy dobre?"

„Dobre," povedala smutne, ale potom sa usmiala.

„Tak zatiaľ Ahoj," vtisol som jej veľkú pusu.

„Ahoj."

MIA

Keď odišiel trochu som posmutnela, ale zajtra sa uvidíme. Každopádne nebola som si istá, čo k nemu cítim a čo on cíti ku mne. Uvidíme časom každopádne, Em mi volala už asi tretíkrát, tak som jej musela zavolať.

„Konečne Mia, bože čo ste stvárali, príď ku mne, ale okamžite," zavelila mi.

„Dobre dobre, idem," so smiechom som zavesila.

Po ceste k Em mi volala mama.

„Ahoj zlatíčko, čo robíš? S otcom prídeme večer, už sa na teba tešíme."

„Ahoj mami, akurát idem k Em. Dobre teším sa na vás."

„Aj my na teba zatiaľ papa," povedala a zložila. Niekedy si prajem, aby na mňa mali viacej času, ale čím som už staršia, tak mi to vadí menej o trochu.

Prišla som k Em a hneď na mňa začala valiť otázky. Hodnú chvíľu sme sa zhovárali a najprv na mňa nakričala a potom sa rozplývala. Typické zmeny nálad.

„Mia, tak to je bomba, keď nebudete spolu, tak ja neviem, to je čistá lovestory," zasnívala, „ale ak ti zlomí srdce, tak ho povesím za gule do prievanu!" vyhrožovala.

„Dobre, to ti dovoľujem," zasmiala som sa, „prepáč, už budem musieť ísť, pôjdem zahladiť stopy, pretože sa majú vrátiť rodičia."

„Dobre, zaveziem ťa, ale mala by si si kúpiť nové auto Miuš, bez neho si ako bez nohy."

V aute sme si typicky spievali a hudbu muselo byť počuť až von. Nevadí, užívame si.

CHRISTIAN

Preberali sme stratégiu na dnešnú akciu, ale ja som premýšľal nad niečím úplne iným. Kto vie čo robí, alebo či jej chýbam. Áno o Mii rozmýšľam. Sám som sa nad tým musel pousmiať.

„Christian! Čo ti je smiešne?!" zreval otec, „čo som hovoril?!"

„Ehm no,....." koktal som.

„Ešte raz a uvidíš!" Pozrel som očkom na Arona a Erica, ktorý len tak tak zadržali smiech. Debili, veď počkajte.

Keď schôdza skončila, tak už mierili ku mne.

„Chlape, tebe čo sa porobilo? Vyzeráš akoby si bol zaľúbený!" uťahovali si zo mňa. No ja som bol ticho.

„Ježisi ono to je pravda!" Ericovi vyleteli oči z jamiek.

„Nie, teda ja sám neviem, ešte som to nikdy necítil."

„Fíha, vraťte nám starého Chrisa prosííím," žobronil Aron.

„Držte huby a prajte mi to."

„Jasné že prajeme chujko, ale musíš nám ju doviesť ukázať. Možno si nakoniec uvedomí, že sme lepší než ty," spustili taký rehot. Debili.

„No tak to teda nie!" zo srandy sme sa začali tĺcť.

Bolo desať hodín a pred odchodom som sa rozhodol napísať Mii.

CHRISTIAN: Dobrú noc a sladké sny princezná, teším sa na teba.

MIA: Dobrú noc aj tebe. Aj ja veľmi.

S úsmevom som zaklapol mobil a išiel som dole. Nastúpili sme do auta a vyrazili sme. Tentoraz nás išlo viacej, pretože toto je jedna z tých akcii, pri ktorých človek nikdy nevie. Po prvý raz mi záležalo, nech sa vrátim, len s menšími škrabancami.

Dorazili sme pred sklad, kde podľa našich špehov, mali mať sklad Grahamovi muži. Obkľúčili sme ho a vtrhli podľa plánov dovnútra. A hádajte, vnútri bolo veľké nič. A zrazu začali strieľať zo zálohy. Prekvapili nás.

„Do frasa Aron, schovaj sa," ťahal som ho za stĺp.

„Musíme odtiaľto vypadnúť!" hučal som pomedzi streli, „sú v presile, sme v riti!"

„Nikdy, nehovor, že sme v riti," nabil som si zbraň a vytiahol dymovnicu.

Hodil som ju a vyštartovali sme. Zrazu na mňa však niekto skočil a ja som spadol. Začali sme sa biť. Aron mi utekal na pomoc, ale aj na neho už ktosi skočil. Snažil som sa dočiahnuť na moju zbraň ale dotyčný ju odkopol. Skočil na mňa ďalší týpek a snažil sa ma uškrtiť a druhý do mňa kopal. Už som pomaly strácal nádej, ale spomenul som si na Miu. Zozbieral som posledné sily a odtlačil týpka nabok. Podal si zbraň a zastrelil som ho. Pomohol som Aronovi a spoločne sme utekali, ale ten hajzel, čo ma kopal bol ešte pri vedomí a vystrelil smerom na mňa.

Ahojte, je tu ďalšia kapitola. Páči sa vám príbeh? Ak áno, tak budem rada, keď zahlasujete. Prajem vám príjemné večerné čítanie.