Tiene Mafie

6. Kapitola

MIA

Smerom k recepcii sa práve blížil on! Áno ON! Ten idiot z klubu.

„Čo tu robíš?! Nevychovanci, tu nemajú čo pohľadávať," zavrčala som na neho.

Zrazu sa vrátila späť teta čo so mnou bola na recepcii a mňa odrovnalo to, čo povedala:

„Dobré ráno, pán Vasquez."

„Aj vám. Kto je táto slečna?"

„Je tu na praxi a volá sa Mia."

„Teší ma, Mia," povedal s úškrnom.

„Aaaj mňa, ppán Vasquez," zakoktala som sa. On sa len uškrnul a odišiel. Nebola som schopná slova. On má byť šéf?! Veď mu nemôže byť viac ako dvadsaťštyri. To bude určite vyhadzov, hneď prvý deň. Do riti Mia ty si krava. Očividne sa mu musím ospravedlniť.

Cez prestávku som s malou dušičkou zaklopala na dvere kancelárie a vošla dnu.

„Mali by ste na mňa chvíľočku?" povedala som. Vstal od stola a podišiel celkom dosť blízko ku mne.

„Samozrejme, čo potrebuješ?" povedal a uprene mi hľadel do očí.

„Ja by som sa vám chcela ospravedlniť, za toho idiota a celkovo za moje správanie."

Podišiel ešte bližšie ku mne a ja som zacítila jeho omamnú vôňu kolínskej. Trochu ma to vykoľajilo, ale dúfam, že si to nevšimol.

„Vieš princezná, za takéto správanie, by mal byť zamestnanec potrestaný. Zostaneš tu so mnou až do večera," samoľúbo sa pri tom uškrnul.

„Dobre, ako chcete, dovidenia," rýchlo som utekala preč, pretože ma asi privedie do šialenstva. Začína mi pekne liezť na nervy.

CHRISTIAN

Keď odišla z kancelárie, ostala po nej iba jej vanilková vôňa, ktorú som už dobre poznal. Stále som si prehrával to, ako na mňa zakričala. To dievča je neskutočné. A tie jej oči, to som ešte snáď nikdy nevidel. Dosť už, ešte to aby som sa o ňu začal viac zaujímať. Brrrrr to nie je pre mňa. Len jej vrátim, to čo si zaslúži za svoje správanie. Po mne nikto kričať teda nebude.

Počas dňa som mal pár schôdzok, ale zahliadol som ju len raz a to vtedy, keď sa zoznamovala so sukničkárom a tak trochu násilníkom Benom. Snaží sa dostať pod sukňu snáď každej. Neznášal som ho, no vyhodiť som ho nemohol, pretože môj otec sa pozná s jeho otcom. Je to sukin syn, ale otec ma varoval, že ak vyvediem kraviny si to odskáčem. Vraj nechce žiadne zbytočné spory. Vo vrecku mi zavibroval telefón, volal mi brat.

„Tí magori to celé posrali, prišli sme o štvrť milióna eur!" kričal Sebastián.

„Do riti, otec nás zabije!"

„Skúsim to nejako vyriešiť, keby končíš skôr zavolaj, čau," a zložil. Zostal som neskutočne vytočený. Nikto si nedokáže plniť svoje povinnosti poriadne.

Hnev ma ani po hodine neopustil a akurát niekto zaklopal na dvere. Dúfal som, že nejde ona a hádajte čo? Áno bola to ona!

„Ja chcela som sa spýtať, dokedy tu mám ešte ostať, alebo čo treba spraviť, keďže všetci už pomaly odchádzajú"

Povedala to tak opatrne, že pohľad mi trocha zmäkol a pristúpil som k nej.

„Áno, môžeš. Ale radím ti, dávaj si pozor na Bena. Je to sukničkár a nie je dobrý ver mi."

„Nemám si na neho dávať prečo pozor, keďže sme sa len zoznámili. A vôbec, nemám prečo vám veriť, veď vy ste taký rovnaký!" Hneď ako to dopovedala zakryla si ústa, pretože jej došlo, čo povedala. Má veľa drzosti a nebojí sa. Ale za chvíľu bude pristúpil som k nej tak blízko, až sa nám skoro dotýkali pery a povedal som:

„Vôbec ma nepoznáš, a radšej nekrič, pretože bude nasledovať ďalší trest a ver mi tento by sa ti veľmi nepozdával" cítil som ako sa zachvela. Neviem či strachom alebo vzrušením, ale ja som sa teda triasol, z toho dôvodu aby som tie jej ružové pery nepobozkal. Zrazu sa „zobudila" a povedala:

„Dovidenia." A už jej nebolo.

MIA

„Čo si ten magor o sebe myslí!?" povedala som si pre seba, „neznášam ho nemôžem ho ani vidieť, neskutočne ma irituje, ako si o sebe myslí, že je pán božský! A ja som pekná krava" naštvaná som vyšla na ulicu nasadla do auta a smerovala som domov.