Tiene Mafie

23. Kapitola

MIA

Do dverí vstúpila krava Nancy. Aká dobrá nálada, má krásny dar vždy všetko prekaziť.

„Dobrý deň, pán Vasquez," povedala svojim zvodným hlasom a potiahla si blúzku nadol. Tak to ma podrž, ja ju asi zabijem! Keď ma zbadala tak na mňa vrhla vražedný pohľad.

„Aj tebe Mia," moje meno doslova vypľula.

„Čo je Nancy?" spýtal sa Chris.

„Chcela by som s vami niečo vyriešiť, čiže Mia choď!" štekla, „u toho byť nemusíš."

Už som sa zberala na odchod, keď Chris prehovoril:

„Mia nikam nejde, pretože je moja osobná asistentka a má právo tu byť."

Vrátila som sa naspäť na svoje miesto a víťazoslávne som sa na ňu usmiala.

„Tak to vyriešime neskôr, dovidenia," povedala a odišla.

„Pche," povedala som.

„Vidím, že sa nemáte vôbec rady," skonštatoval.

„Nemať niekoho rád, je slabé slovo oproti tomu, čo máme my medzi sebou," povedala som, „idem ešte dokončiť posledné veci ohľadom večierku."

„Mia počkaj ešte, ja chcel som sa ťa niečo spýtať," zrazu nás zas vyrušilo klopanie, „do frasa."

„Kľud, potom mi to povieš tak zatiaľ," odišla som a do dverí vošla Darla.

„Ahoj Mia," pozdravila ma.

„Dobrý deň." A už som zdrhala.

V priebehu dňa som dokončila všetko, čo bolo potrebné k večierku a chystala som sa už pomaly domov. Z kancelárie vyšiel Christian.

„Už máš hotovo? Zoberiem ťa domov."

„Áno práve sa balím," usmiala som sa.

Spolu sme nasadli do auta a vyšli sme z parkoviska. Ale išli sme niekam inam, ako ku mne domov.

„Zasa ma chceš uniesť?" doberala som si ho.

„Nie, ideme na jedno miesto a konečne ti poviem to, čo som chcel."

Prišli sme na miesto. Bolo to nádherné miesto s perfektným výhľadom na mesto.

„Je to tu nádherné," vydýchla som.

„Vieš Mia, ja chcel by som, aby si na ten večierok išla so mnou, ako moja priateľka oficiálne," spýtal sa hanblivo. Bol taký zlatý.

„No vieš a čo tomu povedia vo firme? Celkom sa bojím rečí," posmutnela som.

„Keď budú mať reči rád im to vysvetlím. Aj tak možno niečo tušia, keď prichádzame a odchádzame spolu."

„Tak dobre, pôjdem," usmiala som sa a objala som ho.

„V inú odpoveď som ani nečakal, nedá sa mi odolať," povedal namyslene so smiechom.

„Ehm a Chris? Odkiaľ ťa poznajú rodičia," spýtala som sa, keď sme zastavili pred domom.

„Vieš, no.....

„Mia! Domov!" kričal otec. Rýchlo som vyskočila z auta a bežala domov.

„Čo to malo byť!?" spýtal sa otec.

„Nič," odvrkla som a išla do svojej izby.

Nemohla som tomu uveriť, naozaj som s Christianom. Dúfam, že z toho nebude problém vo firme alebo v škole a hlavne ako to zoberú rodičia.

Pripojila som sa na notebook a napísala Em a Chadovi. Po chvíli písania sme si zavolaj, predsa len to je lepšie. Volali sme spolu asi tri hodiny a dozvedela som sa pekné novinky. Chad sa stretávam s nejakou kočkou a vraj to je na dobrej ceste a Em je vraj rada, že je sama. Jej to tak vyhovuje. Je to samostatná jednotka. Praje mi to, ale neručí za seba, keď mi niečo spraví.

Na večer som sa rozhodla, že si pôjdem zabehať. Zišla som dole schodmi a rodičia sedeli v obývačke.

„Miuš, kam ideš?" spýtala sa mama už trocha menej nahnevaným a sklamaným hlasom.

„Idem si zabehať, za pol hodinu prídem."

„Dobre, dávaj si pozor."

„Ako vždy, veď čo by sa mi tu mohlo stať....."

Bežala so svojou obvyklou trasou. Nechápem, čo zrazu všetkým je, stále len dávaj si pozor a bla bla bla. Keď už som sa vracala domov, tak som zrazu pocítila.......