Tiene Mafie

11. Kapitola

Otvoril mi dvere ako gentleman a ja som sa usmiala nad tým pekným gestom. Usadila som sa na stoličku a on si sadol do kresla.

„Dobre, čo si chcel so mnou preberať?" začala som.

„Ehm, no vo firme sa každý rok koná výročný večierok, všetci zamestnanci sú zvaní, plus nejakí obchodní partneri a ja chcem, aby si to zorganizovala, teda pokiaľ máš záujem. Môžeš si zobrať niekoho na pomoc."

Zostala som zaskočená. Veď nemám žiadne skúsenosti, veď to je akcia na vysokej úrovni.

„No vieš ja som ešte čosi takéto nerobila, teda organizovala som maturitný ples, ale to je niečo úplne iné. A nechcem to dokaziť," priznala som.

„Chápem ťa, ale ja viem, že to zvládneš," povzbudil ma, „na mail ti pošlem podklady, ako je výška budgetu, dátum, jedlá kapely a tak ďalej."

„Dobre, tak teda prímam," vydýchla som a usmiala som sa. V tom mi zazvonil telefón. Vyšla som z kancelárie a zodvihla to. Mama mi volala, chcela vedieť, kde som a kedy prídem, že ona nebude doma, pretože potrebuje niečo vyriešiť a otec príde až v noci. Povedala som jej, že riešim nejaké pracovne veci a zavesila. Vrátila som sa za Christianom.

„Volala mi mama, pýtala sa kde som."

„Odveziem ťa, keď už musím ísť," povedal.

„Nie nie to je v poriadku, aj tak by som bola doma zasa sama, pretože aj s otcom pracujú asi 20 hodín denne," nervózne som sa usmiala.

Asi hodinu sme s Christianom rozoberali večierok a potrebné veci, keď som zacítila potrebu ísť na záchod.

„Prosím ťa, kde máte WC?"

„Prejdeš okolo schodov a posledné dvere napravo."

„Dobre, ďakujem."

Keď som vychádzala z WC a prechádzala okolo schodov, tak som začula ako niekto drsne hovorí.

„On je mafián, tak nech sa tak aj správa!"

Doslova som sa zľakla a zaujímalo by ma o kom je reč, ale počula som ako buchli dvere, tak som utekala späť do pracovne. Viem, že existujú mafiánske gangy a sú to zlí ľudia, ale že by som nejakého už stretla, tak to povedať nemôžem. Svojím spôsobom takýto život obdivujem, ale nechcela by som ho žiť. Sadla som si na stoličku a snažila som sa zívnuť nenápadne, no nevydalo a Christian ma videl.

„Odveziem ťa domov, na dnes toho bolo veľa."

„Nemusííš zoberiem si taxi," zbrklo som vykríkla.

„No tak na to zabudni," zamračil sa.

Cestou domov, sme sa rozprávali o všeličom možnom. Až mi prišlo neskutočné, že tam sedí on.

Zastavili sme pred mojím domom a nastalo trápne ticho. V hlave som si povedala, že zo slušnosti by som ho mohla pozvať ďalej, veď určite odmietne.

„Nechceš ísť do vnútra?" povedala som a nevedomky som si hrýzla do pery.

„Tak dobre," Až s príliš veľkým nadšením to povedal. A ja som sa v duchu karhala. Tiež si mohla len poďakovať a zdrhnúť dovnútra.

Prešli sme vchodovými dvermi a smerovali do kuchyne.

„Nie je to tu taký luxus ako u vás, ale cíť sa ako doma," zasmiala som sa.

„Je to tu krásne. Pozrieme si nejaký film?"

„Dobre ja spravím pukance a ty vyber film, ale prosím nie horor, pretože ja som celkom dosť bojko," urobila som na neho psie oči. A na to sa začal strašne smiať.

Jasné že vybral horor chuj jeden. Sadla som si vedľa neho na gauč a medzi nás dala pukance, pre istotu. Na začiatku filmu som to pozerala celkom statočne, ale potom už som si čím ďalej tým viac zakrývala oči. Zrazu mi zazvonil telefón. Tak som sa zľakla, že som zapišťala, na čo sa aj Christian zľakol a začali sme sa smiať. Bola to Emily. Vypla som ju a napísala jej SMS, že teraz nemôžem. Jasné, že začala vyzvedať s kým a kde som.

Prešla polovica filmu a ja som sa stále pýtala Christiana, čo tam je. Ten si premiestnil pukance na druhú stranu vedľa neho a mňa si pritiahol bližšie. A ja som stuhla. Ale musím uznať, že aj napriek tomu, že som chcela, aby to nebolo príjemné, tak bolo.

„Takto sa už báť nemusíš, a nebudeš sa ma pýtať každých desať sekúnd, čo tam je," zasmial sa. No ja som sa aj tak bála, aj keď už menej. Bolo mi pri ňom tak príjemne a tá jeho pokojná vôňa. Potom ma začal trocha škrabkať po chrbte a na to som sa už ponorila do ríše snov.