Tiene Mafie

31. Kapitola

CHRISTIAN

Idem v aute a neviem čo mám robiť. Nemám vôbec na nič náladu. Bojím sa o ňu, keď teraz nie je so mnou a teraz ma kvôli tomuto nenávidí. Ja som idiot, mal som jej to povedať skôr. Aj tak na ňu nasadím ochranku minimálne troch mužov, nech ju strážia. Nenápadne samozrejme. Zavibroval mi mobil.

„Čo je Aron?"

„Erica postrelili, ale je stabilizovaný prežije to. Sme u teba doma všetci, prídi."

„Už idem, povedal som a zložil som."

Prišiel som domov. Chudák Eric, ležal na gauči a spal. Aron, Sebastian, otec, babka a niekoľký muži tam boli tiež.

„Koľko mužov sme stratili?" spýtal som sa.

„Asi piatich, ale oni dopadli oveľa horšie, jedného sme chytili a od neho sme sa dozvedeli, že to Graham ich poslal," povedal Sebastian.

„Ja ho zabijem," povedal som, „ a čo médiá a ľudia?"

„Nikoho sme nepustili a snažili sme sa to utulať, ale niekto určie bude hovoriť."

„A čo Mia?" spýtala sa babka.

„Nenávidí ma," smutne som povedal a odišiel som do izby.

O chvíľu mi na dvere zaklopal otec.

„Synak, je mi to ľúto, ale uvidíš len sa z toho potrebuje dostať, nie je zvyknutá na takéto veci." Ach.

„Ja sa bojím, že sa jej niečo stane, keď ju teraz nemám ako chrániť. Musím k nej prideliť nejakých mužov," povedal som. Otec prikývol a odišiel. Skúsil som jej napísať SMS a nič. Ani neviem ako a zaspal som.

Ráno som sa zobudil a vyzeral som hrozne. Takto som sa hádam, ešte nikdy necítil. Napísal som jej ďalšie SMS a nič žiadna odpoveď. Už som bol zúfalý. Myšlienky mi behali len okolo nej. Čo asi robí, ako sa má.....

MIA

Ráno som sa zobudila a vyzerala som ako prejetá traktorom doslova. Bolo mi nanič. Emily už bola hore.

„Ako sa cítiš Miuš? Doniesla som ti kakao a sušienky."

„Ďakujem Em, ale nemám vôbec hlad, je mi hrozne."

„Od rána ti posiela SMSky, nechceš mu odpísať?"

„Nie, nemám chuť ho vidieť!" Ešte som sa poriadne nespamätala, „Em mohla by si ma odviesť domov?"

„Jasné."

Keď som prišla domov, čakal ma tam lístoček od rodičov.

Mia, vrátime sa až v nedeľu. Ľúbime ťa. Otec a mama.

Super, aspoň sa nebudú vypytovať, čo sa stalo. Do nedele sa dám snáď do poriadku. Vliezla som do sprchy a tam som sa rozplakala. Bolo toho na mňa veľa. Celý deň som sedela v deke a pozerala filmy. Na nič som nemala chuť. Čudovala som sa, že v správach o tom nič nepísali. Hmm mafia, isto sa im to podarilo ututlať. Stále som tomu nemohla uveriť. V žalúdku mi škvŕkali muzikanti, ale jedlo bolo to posledné, čo som potrebovala.

SMSky od Christiana stále pribúdali, tak som sa rozhodla, že si ich prečítam.

CHRISTIAN: Mia, porozprávajme sa.

CHRISTIAN: Princezná, prosím, neignoruj ma.

CHRISTIAN: Aspoň mi odpíš, či si v poriadku.

A ďalších asi desať podobných. Zrazu sa na displeji objavilo jeho meno. Zrušila som to a odhodil telefón na gauč. Potrebujem čas. Ktovie koľko ľudí zabil, či chcel ublížiť aj mne. Bola som jeho hračka? Ach bolo mi z toho nanič. Bola som už celkom v polospánku, keď sa domom rozozvučal zvonček. Vedela som, že to je on, ale nemohla som sa skrývať až do nekonečna. Tak som vstala z gauča a išla som otvoriť.

„Mia, prečo si mi neodpísala, bál som sa o teba, si v poriadku?" spýtal sa a vyzeral neskutočne zronene. Ja som prepadla do toho takého zúfalého smiechu.

„Že či som v poriadku? Keď si odmyslím včerajší večer, tak by som v poriadku bola," odpovedala som.

„Mia, prepáč mi to, takto som nechcel aby si sa to dozvedela."

„Nechaj ma, nepribližuj sa ku mne, potrebujem čas," zavrela som dvere. A ešte som započula.

„Milujem ťa a vždy budem." Oprela som sa o dvere a rozplakala som sa.