30. Kapitola

1.6K 57 0
                                    

MIA

S Christianom sme tancovali a zabávali sa. Dokonca aj s Darlou som si zatancovala. Je pravda, že mala dosť vypité, ale čo už. Ja som bola len v malej nálade, nechcela som si spraviť hanbu. Christian ale vôbec nepil, pretože šoféroval.

„Je to nádherný večer láska," povedala som mu keď sme tancovali.

„Vždy keď budem s tebou to bude nádherný večer."

„Miluj......" nestihla som to dopovedať a zrazu sa strhla streľba. Všade lietali strely a ľudia pišťali a utekali von. Christian ma hneď strhol a vytiahol zbraň a strieľal. Utekali sme ani neviem kam. Chris ma pevno držal a ťahal za sebou. Prišli sme ku schodom a utekali sme dole.

„Bože, čo sa to deje!?" nariekala som.

„Neboj princezná, utekaj!" kričal a snažil sa ma upokojiť.

Zrazu sa pred nami objavili dvaja muži. Christian ma schoval za seba a začal sa s nimi biť. Len som vystrašene pozerala. Nemohla som tomu uveriť. Naozaj sa to deje? Zrazu sa objavil tretí muž a Christian bol už vo veľkej nevýhode. Držali ho pri zemi, ale snažil sa dočiahnuť na jeho zbraň. Mia kurva, sprav niečo. Hovoril mi hlas v mojej hlave. Rýchlo som zodvihla zbraň zo zeme, a namierila som to na jedného z chlapov. Jeden pustil Chrisa a rozbehol sa ku mne. Namierila som na neho a vystretlila. Sklátil sa k zemi, ale nebol mŕtvy. Bože ja som vystretlila do riti.

„Ty suka!" zakričal jeden. A hádajte čo? Vystrelila som aj do neho. Chris sa už vysvobodil schmatol zbraň a mňa a utekali sme.

Zazvonil mu telefón.

„Eric, čo ako to vyzerá?" skríkol. Dotyčný mu niečo odpovedal, ale Christian na sebe nedal nič znať.

„Dobre, ideme preč sme skoro pri aute." Zložil. Rýchlo sme nasadli do auta a išli niekam ani neviem kam. Ja som sa celá triasla. Panebože, ja som vystrelila na človeka.

„Christian zastav, okamžite!" skríkla som. Počúvol ma a zastavil u krajnice.

„Čo to malo znamenať? Čo chceli tí muži?" nevydržala som to a rozplakala sa.

„Počúvaj Mia, dnes som ti chcel povedať pravdu, po večierku," povedal smutne. Ja som na neho ostala pozerať so slzami v očiach.

„Som mafián," povedal a ja som prisahám vačku skoro odpadla. Ani neviem čo som cítila zradu? Smútok? Hnev? Strach?

„Mia povedz niečo, prosím," naliehal. Ja som bola v takom šoku, že som sa nezmohla na slovo.

„Zavez ma k Emily."

„Nie Mia si v nebezpečenstve, ja ťa nemôžem stratiť."

„Na to si mal myslieť skôr, než si mi zatajil takúto vec. Veď si kriminálnik!"

„Nie tak úplne, nie sme takí zlí, ako niektoré mafiánske rody," ohradil sa.

„Zavez ma k nej!" skríkla som pomedzi slzy.

„Mia, nemôžem si v nebezpečí môžu ťa zabiť."

„Tak nech, idem pešo."

„Nie počkaj, zaveziem ťa, len prosím, nehovor to Emily, môže ju to ohroziť a nechcem do toho ťahať políciu."

Keď ma doviezol k Emily na nič som nečakala a vybehla z auta.

„Mia počkaj, prosím nechcem, aby sme sa rozlúčili takto, nechaj si to uležať v hlave."

„Si normálny?! Ty si na takéto niečo možno zvyknutý, ale ja nie! Už sa ku mne nepribližuj," povedala som a odišla.

„Dobre, ako chceš, ďakujem ti za záchranu," povedal smutne. Ja som sa otočila a odišla. Bolel ma pohľad na neho, vyzeral hrozne smutne. Ale moje myšlienky sa stále vracali k tým zbraniam, krvi a všetkému. Nemôžem takto žiť.

Emily mi otvorila a vyrozprávala som jej čo sa stalo. Ale o mafii som jej samozrejme nepovedala. Obímala ma a čičíkala, až pokým som nezaspala. Bola som rada, že sa veľmi nevypytovala.

Ďalšia kapitola. Dúfam, že vás čítanie ešte neprešlo. :P 

Tiene MafieWhere stories live. Discover now