24. Kapitola

1.8K 59 0
                                    

MIA

Zrazu som pocítila, ten hnusný pocit, že vás niekto sleduje. Obzrela som sa za seba a nikde nikto. Asi sa mi to len zdalo, pomyslela som si. Pribehla som k nášmu domu a zasa som sa otočila, no zasa nič, len obďaleč stálo vysoké čierne auto a nemalo ŠPZ. Asi nejaké nové, ktoré si práve kúpil sused, tak som to neriešila a vstúpila som dnu.

„Som domááá. Sledovali ma a aj ma skoro uniesli, ale utiekla som," zakričala som.

„Čo!!! MIA KTO!? Si v poriadku!?" zreval otec.

„Srandaa," povedala som ironicky a bežala hore schodmi do sprchy. Otec si niečo zamrmlal popod nos, ale neriešila som to. Nechápem čo majú za problém. Začínam si myslieť, že majú nejaké tajomstvo. Hmm, ale aké?

CHRISTIAN

Stále som nemohol uveriť, že Mia je moja. Najradšej by som to vykričal celému svetu. Zišiel som dole a babka sedela v obývačke.

„Čo si taký usmiaty Christianko," spýtala sa ma. Mám jej to povedať, alebo nemáám? Hmmm.

„No vieš, čo tu bola tá Mia, tak sme spolu. Ideme spolu aj na večierok, oficiálne," povedal som s úsmevom. Babka sa na mňa usmiala a povedal, že je rada a že to hneď na mne videla, že mi nie je ľahostajná. No čo už babky si všimnú všetko. Zrazu dvere rozrazil Sebastian a za ním išiel Eric.

„No čo starec, ideme von?" smial sa Sebastian. Zrazu akási dobrá nálada. Je ako baba raz oblačno a potom búrky.

„Utekajte sa najesť okamžite, nič ste za celý deň poriadne nejedli, samé somariny a fastfoody," zahrešila im babka.

„Dobre dobre už ideme." Našej babke nikto neodporoval. Aj keď už bola postaršia, nebola to žiadna krehká panička. Keď dojedli, tak som ich prehovoril na závody. Dnes som cítil v kostiach, že vyhrám s veľkým náskokom. Nasadli sme do auta a vyrazili von z mesta. Dohodli sme si trasu a už sa odštartovalo.

Držal som sa na čele, ale Sebastian ma predbehol.

„Ale nie na dlho bráško," zamrmlal som si popod nos. Nakoniec som ho tesne pred cieľom porazil a vyhral som. Chudák Eric, ten prišiel až 5 sekúnd po nás.

„Haha, teraz si posledný ty, keď tu nie je Aron, čo?" smiali sme sa so Sebastianom.

„Ste veľmi vtipní," zamračil sa.

„A kde vlastne je?" spýtal som sa.

„S nejakou pipkou určite," odpovedal a zasmial sa.

Prišli sme domov a ešte sme sa zvalili na gauč do obývačky a viedli sme chalanské kecy. Tieto obyčajné večere mám rád, žiadna mafia, zbrane a podobne. Vedel by som si predstaviť takto žiť. Okolo polnoci Eric odišiel a ja som odišiel hore dať si sprchu. Keď som vyšiel zo sprchy zapípala mi SMS.

MIA: Sladké sny, zlatko.

Pousmial som sa a odpísal som jej CHRISTIAN: Sladké sny aj tebe, princezná.

A s úsmevom na tvári som išiel spať, aj keď mi vedľa mňa veľmi chýbala.

MIA

Ráno som sa zobudila s dobrou náladou, ale tá mi pohasla, keď som si uvedomila, že už len tri dni budem vo firme a potom sa budem musieť učiť na záverečné skúšky. Sadla som si na posteľ a začala som premýšľať, čo si oblečiem. Vybrala som si čierne rifle, bielu blúzku a koženú bundu. Umyla som sa a zišla som dole. Pozdravila som rodičov a vybrala som si z chladničky jogurt. Zrazu bývajú akosi často doma, to sa mi nie veľmi začalo páčiť.

„Mia, dnes sa s mamou vrátime okolo polnoci, prosím nikam nechoď a ostaň doma," povedal otec. Wuhuu super!

„Dobre," odpovedala som neutrálne pozdravila ich na odchod a vyšla von. Smerovala som k zastávke autobusu, keď u mňa zastavilo auto. Lepšie som sa prizrela a bol to Christian. Rozžiarila som sa.

„Sadaj princezná, snáď nepôjdeš autobusom." Obišla som auto a nasadla som si. Pobozkala som ho a objala. Cestou do práce som sa ho spýtala:

„Nechceš ísť dnes k nám? Rodičia sa vrátia až okolo pol noci, tak by sme mohli pozerať film a tak?"

„A čo je to „A tak?" zaškeril sa lišiacky. Ja som sa začervenala a radšej neodpovedala.

„Jasné prídem," odpovedal a chytol ma za stehno na čo som sa zachvela od vzrušenia. Stále nie som zvyknutá, že taký krásny chlap proste je so mnou. Do firmy sme išli spoločne, ale nedržali sme sa ani nič také. Ja som sa zastavila pri mojom stole a Christian pokračoval do svojej kancelárie.

Celý deň som mala práce nad hlavu. Hodiny som počítala, kedy už bude konečne koniec a ja budem môcť byť s Christianom. Zrazu vykukol spoza dverí.

„Mia prosím, doniesla by si mi kávu," spýtal sa.

„Samozrejme," usmiala som sa. Dnes má očividne práce nad hlavu.

Keď som stála pri kávovare, tak za mnou prišiel Ben.

„Ahoj bábika."

„Čau, otrava," zvrtla som sa na päte a kráčala preč. Je mi čím ďalej tým viac oproti srsti. Zaklopala som Christianovi na dvere a vstúpila dnu.

„Ďakujem zlatko."

„Páči sa," povedala som a otočila sa na odchod. On vyskočil spoza stola, chytol ma za boky a pritiahol k sebe.

„Ešte mi neutekaj," povedal a oprel si ma o stenu. Začal ma vášnivo bozkávať a ja som mu bozky oplácala. Rozopol mi dva vrchné gombíky na blúzke a ja som zastonala. Na to som sa mu obtrela o rozkrok a tiež mu ušiel ston. Nehovorím, že ma sex v kancelárii neláka, ale radšej nie. Veď, čo keď sem niekto vtrhne?

„Bože Mia čo to so mnou stváraš, ja to nevydržím," povedal chrapľavo. Na to som sa usmiala a dala mu ďalší bozk. Zrazu sa ozvalo klopanie. Rýchlo som sa upravila a robila som akože nič, ale bola to veľmi vtipná situácia.

„Vstúpte," povedal Christian na oko normálnym hlasom. Dovnútra vstúpili traja muži, asi naši zákazníci.

„Prepáčte, že vyrušujeme pán Vasquez, ale chceli by sme vás pozvať na pracovný obed," spýtali sa ho.

„Dobre samozrejme."

„Prosím ospravedlňte ma," povedala som a odišla som preč. Rýchlo som utekala na WC schladiť svoje neposlušné hormóny. To nemôže byť normálne, čo so mnou ten chlap robí.

Keď som sa schladila, tak som sa vrátila za stôl a pokračovala v práci. O chvíľu vyšiel Christian aj s nimi. Keď okolo mňa prechádzal, tak na mňa žmurkol a ja som sa usmiala a samozrejme začervenala.

Prišla za mnou Darla.

„Mia, máš už všetko hotové na ten večierok?"

„Jasné, chcete to vidieť?" spýtala som sa.

„Áno rada by som," usmiala sa. Pochválila ma a povedala, že si zaslúžim výborné hodnotenia, ktoré sa odošlú do školy.

Christian už sa vrátil z obeda. Tak sa za mnou na chvíľu zastavil. Chvíľu sme sa rozprávali konečne a potom zasa doletela Nancy.

„Pán Vasquez, niečo súrne potrebujem prebrať," povedala.

„Dobre, tak poď za mnou," povedal. A mňa prebehla vlna žiarlivosti. Kľud Mia na kravu Nancy žiarliť nemusíš. Ale aj tak žiarlim!

Tiene MafieWhere stories live. Discover now