Tiene Mafie

4. Kapitola

MIA

Emily na mňa prekvapivo nebola naštvaná, že som ju schmatla a ťahala von, ale veľmi sa smiala nad tým, čo som mu povedala.

„Chudáčik, určite jeho ego veľmi trpí," rehotala sa ako šialená.

„Čo už, zaslúžil si príučku," zaškerila som sa.

Vysadila som Em doma, rozlúčili sme sa a odišla som. Prišla som na príjazdovú cestu a pred domom stáli autá rodičov.

„Oni aj vedia tuším, kde bývame," povedala som si pre seba.

Vošla som potichu po špičkách do domu, aby ma rodičia nepočuli. KeĎ som prišla do izby, tak som mala vyhrané, ha nepočuli ma. Rýchlo som utekala do sprchy zmyť zo seba ten smrad baru. Už v polospánku som vyliezla zo sprchy, prezliekla sa do pyžama a ľahla do postele. Chvíľu som nemohla zaspať, pretože moje myšlienky stále utekali k tomu neznámemu, možno som bola na neho príliš zlá. Ale čo už, má sa vedieť slušne správať a s touto myšlienkou som zaspala.

Ráno som sa zobudila o desiatej a prekvapivo som bola veľmi dobre vyspaná. Zišla som dole a v kuchyni bola mama.

„Dobré ráno srdiečko."

„Dobré mami, kde je otec?"

„Musel ísť do práce, pretože im nesedia nejaké papiere."

„Aha, už zasa," sklamane som konštatovala.

„Inak mama, potrebujem podpísať tie papiere, aby som mohla ísť na niekoľko týždňov na tú prax."

„Samozrejme a kam ideš?"

„Do firmy Vasquar, s kravou Nancy," povedala som priškrtene. Zdalo sa mi, akoby mama na chvíľu zamrzla, ale potom sa otočila a pokračovala v príprave raňajok, alebo obeda?

Keď som sa najedla, vybehla som do izby robiť úlohy, ktoré som musela poslať do konca týždňa. Počula som ako buchli vchodové dvere a usúdila som, že to bude otec. Chystala som sa zbehnúť dole, pozdraviť ho, ale počula som mamu ako hovorí:

„Vieš kam pridelili Miu na tú prax?! Do firmy Vasquar!"

Na moju smolu som otcovu odpoveď nepočula, pretože ma zbadali.

„Ahoj Mia"

„Ahoj oci, konečne ťa vidím za tie dva dni," povedala som vyčítavo.

„Prepáč mali sme veľa roboty," odpovedal a pohladil ma po líci.

„Zajtra príde na obed Nora s Nickom," povedala mama.

„Super! Idem si dorobiť úlohy," povedala som a už som zdrhala hore schodmi.

Pri robení úloh som samozrejme chatovala s Em a s Chadom, a pomáhali sme si, pretože tie úlohy neboli práve najľahšie. Po hodine sme to konečne dokončili.

„Nezájdeme do kaviarne?" navrhol Chad.

„Prepáč dnes nemôžem."

„Ani ja, ešte mám toho veľa"

„Dobre tak inokedy," povedal Chad „tak zatiaľ."

„Ahoj"

„Ahoj"

CHRISTIAN

Ráno som sa zobudil s miernou bolesťou hlavy. Tak som išiel do kuchyne pre tabletku. V kuchyni už sedel otec aj s bratom.

„Mohol by si si poriadne plniť svoje povinnosti a neožierať sa ako pubertiak v baroch?" zreval na mňa.

„Neboj otec, dnes to vybavím."

„V to dúfam! A teraz si sadni preberieme stratégiu, ako zrušíme Rusom dodávku zbraní."

Sebastian sa škeril, ako debil. Robí to vždy, keď mi otec nadáva. Vychádzam s ním raz dobre a raz zle, ale mám ho rád, je to predsa brat. Má veľmi komplikovanú povahu. Asi dve hodiny sme to preberali, keď sme boli konečne hotoví, tak za nami prišla babka.

„Zasa nebudete v noci doma?" smutne sa spýtala.

„Presne tak, mama," povedal otec.

„Tiež by ste už toho mohli nechať a viesť kľudný život, aby som sa stále nemusela strachovať či sa vrátite! A od vás chlapci by som už aj vnúčence chcela!"

„Preboha babka veď sme ešte mladí! Ešte je čas" povedali sme s bratom.

„Keď som bola vo vašich rokoch, už dávno som mala vášho otca!"

Otca tieto naše dohadovačky večne nebavia a tak zavelil:

„Choďte sa nachystať o dve hodiny vyrážame!"

Prišiel čas odchodu. Otec nasadol do čierneho Jeepa aj so štyrmi chlapmi. Ja a Sebastian sme išli každý vo svojom aute a Eric a Aron nás nasledovali na motorkách. Bolo nás len pár, pretože podľa informátora, nemalo byť pri predávaní zbraní veľa ľudí. Dúfam, že neklame.

Keď sme prišli na miesto, zaujali sme naše pozície a čakali. Zrazu sa objavili asi 4 autá a vystúpili z nich muži po zuby ozbrojení. Otec chcel hlavne dostať ich bossa a mučiť ho u nás v sklepe. Dostali sme povel a začali strieľať, než sa spamätali, tak dostávali rany a padali ako hrušky. Zrazu sme zazreli ako sa boss aj s jedným chlapom snažia dostať do auta a zdrhnúť. Zamieril som na chlapa a dostal to priamo do hlavy.

„Haha, to bola trefa minimálne za desať bodov!" zasmial som sa.

Boss sa snažil zdrhnúť, ale my sme boli rýchlejší. Dostali sme ho a už sme ho viezli k nám.