Tiene Mafie

39. Kapitola

MIA

Doma ma mama vystískala a slzy sa jej tlačili do očí. Otec bol šťastím bez seba, že žijem, ale stále je nahnevaný. Viem prečo, že sa o mňa bojí, ale ja Christiana ľúbim a nevzdám sa ho.

„Ako sa má Nora?" spýtam sa. Už som ju nevidela veľmi dlho.

„Hej má sa dobre, aj sa na teba pýtala, ale vtedy si bola...." ani neodpovedala a rozplakala sa.

„Neboj mami, už som tu budem v poriadku, už mi nič nehrozí," čičíkala som ju. Radšej som im nepovedala, že ma Chris ide učiť biť sa a narábať so zbraňou. By ma zakopali pod čiernu zem.

V izbe som si pobalila potrebné veci do školy a veci na prezlečenie a napísala Em nech ma zajtra očakáva v škole. Hneď mi odpísala:

EMILI: ÁNNNOOOO, konečne Mia už to tam nevydržím, je to tam samý magor, teda okrem Chada. Ešteže tu je.

Smiala som sa nad tou správou. Ach Em ja ju zbožňujem. Rozhodla som sa, že zavolám aj sestre, predsa len som ju dlho nevidela a nepočula a aj mi je za ňou smutno. Po pol hoďke na mňa zakričí mama:

„Mia!! Večeráá!"

„Áno mamí! Volám s Norou, mám ťa pozdravovať!" zakričím späť.

„Aj ja ju," odpovie mama.

„Aj ona teba Nora. Už musím ísť. Cez víkend sa vidíme. Pa," a zložila som.

„Mama, je to vynikajúce," usmiala som sa. Trocha mi bolo smutno, že idem zasa od nich preč. Ale cez víkend ma tu zasa majú. 18:45 nevedela som už obsedieť a tešila som sa na Chrisa.

Konečne zazvonil zvonček a utekala som otvoriť. Otvorila som dvere a.....

„Och, Sebastian, ahoj, ehm, kde je Christian?" spýtala som sa koktavo.

„Čau, má nejakú prácu. Ideš?" nepriateľsky na mňa pozeral. Neviem, prečo ma ten chlapec nemá rád.

„Hej hej 5 minút," povedala som a zatvorila dvere.

„Ten chlapec nemá ani slušnosť ísť pozdraviť?" štáral otec.

„Oci! Je tam Sebastian! Tak ja idem ľúbim vás," povedala som a smerovala ku dverám.

„Ahoj srdiečko dávaj si pozor," ozdravila mama. Otec povedal len jeho ahoj a dávaj si pozor. Pche.

V aute bolo trápne ticho.

„Akú má prácu? Príde skoro?" spýtala som sa, aby nebolo ticho.

„Nemá prácu. Išli sme prekvapiť Grahama, ale on prekvapil nás. A vybuchla bomba. Chris bol blízko," povedal.

„ČOŽE?" skríkla som, „je v poriadku?!"

„Je."

„Tak pridaj, rýchlo prosííím!!!"

Keď sme zastavili pred ich domom, tak som rýchlo utekala dovnútra. Rozrazila som dvere a už ku mne mieril Chris. Krotila som sa, aby som mu neskočila do náručia.

„Bože, si v poriadku? Bolí ťa niečo?!" so slzami v očiach som povedala.

„Už nie keď si pri mne," povedal a dal mi bozk na čelo.

„Mal by sisi ju krotiť," povedal Sebastian, keď prešiel okolo nás. Ja by som ho zabila a uškrtila naraz!

Prišli sme k nemu do izby a sadli si na posteľ. Objal ma a ja som sa rozplakala.

„Ja neviem Chris. Ja to nezvládnem, stále sa o teba báť a toto všetko," vzlykla som.

„Láska moja, neboj sa. Nič vážne sa nestalo," povedal s kľudom.

Bolo mi z toho na nič. Ako máme spolu byť, keď proste ach mafia, taká blbosť. Sedela som v kresle v jeho izbe a pokúšala som sa robiť si veci do školy. Aj tak mi myseľ stále behala k mafii, Chrisovi a smrti. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Bola to jeho babka.

„Ahoj drahá, môžem na chvíľu?"

„Hej jasné," usmiala som sa a odložila učenie.

„Všimla som si, že si veľmi čudná, trápi ťa Chris a to čo robí, však?" Presne! Ona snáď číta myšlienky.

„Áno, viete, ja neviem. Nikdy som si ani len nevedela predstaviť, že niečo takéto sa stane. A teraz, keď sa to deje neviem, čo robiť," priznala som, „Christiana ľúbim, ale bojím sa."

„Chápem ťa zlatko, toto som zažívala aj ja. Je to zo začiatku veľmi deprimujúce, ale po čase som si ako tak zvykla, ale stále je tu veľa strachu."

„Nechcem mu zakazovať, robiť to, čo ho baví, alebo ho učiť žiť celkom noví život," povedala som smutne.

„Mia, porozprávaj sa s ním, myslím si, že Chris by chcel aj normálny život, ale k tomu potrebuje popostrčiť," povedala a pohladkala ma po ruke. Potom odišla. A ja som sa zamyslela. Možno má pravdu, možno môžeme žiť bez mafie a násilia.