Tiene Mafie

21. Kapitola

MIA

Ja ho asi zabijem! Ale je zlatý, rozplývala som sa. Za desať minút som vyšla a už si to utekala k jeho autu. Našťastie ešte doma neboli rodičia, neviem čo by som im povedala. Zatiaľ im to neplánujem hovoriť. Nastúpila som a hneď sa ku mne naklonil.

„Hej hej niečo som povedala," napomenula som ho.

„No dobre, dajme tomu, že som si išiel vybaviť účty s otcom, zobral ma so sebou a padli tam nejaké urážky a nevydržal som to."

Hmmm, to už vyzerá lepšie. Naklonila som sa a vtisla som mu pusu no nenechal ma odtiahnuť sa. Po niekoľkých minútach sme vyrazili.

„Kam to ideme?" zvedavo som sa pýtala.

„To je prekvapenie," povedal tajomne.

„Nechystáš sa ma zabiť alebo také niečo, že?" zasmiala som sa, ale on sa na mňa pozrel prísnym pohľadom a povedal:

„Nikdy nedovolím, aby ti niekto ublížil."

Ostala som na neho pozerať a nebola som schopná slova. Prečo tak vážne?

Prišli sme do mesta, zaparkovali sme a vystúpili. Chvíľu sme sa prechádzali a rozprávali o rodine a našom detstve. Chvíľami som si všimla, že sa Chris pozerá často po okolí, no neriešila som to. Prišli sme pred jednu reštauráciu a vstúpili sme dnu. Christian mi ako gentleman odsunul stoličku a ja som si sadla. Na toto som nebola zvyknutá, tak som sa začervenala.

„Ďakujem."

„Za to vôbec neďakuj, to je samozrejmosť."

Keď prišiel čašník objednala som si kurací cestovinový šalát a Christian si dal kurací steak so zemiakmi a viete, čo povedal?

„Snáď ešte potom nebudem hladný," zasmial sa.

„Veď ten steak bude obrovský, ty nenásytník," smiala som sa. Nechápem, ako sa to do neho môže vopchať.

Keď sme dojedli už sme vychádzali von, ale zrazu sa pred nami objavili dvaja muži. Boli celí v čiernom a išiel z nich strach. Christian si ma pritiahol k sebe a pevno ma držal.

„Ale ale mladý Christianko, pekne zdravím, a kto je táto slečna?" spýtal sa slizkým hlasom jeden z nich.

„Volám sa Mia!" bojovne som vystrčila nos. Nikoho sa nebojím, už nikdy viac!

„Máme na ponáhlo a musíme ísť, dovidenia," povedal Christian s bleskami v očiach a odišli sme. Rýchlo ma ťahal k auta a nevydal ani pol slova.

CHRISTIAN

Do riti. Grahamovi muži. Super. Neviem čo v tej časti mesta pohľadávali. Do riti, teraz môže Mii hroziť nebezpečenstvo, keď to povedia Grahamovi. Pretože bolo dosť jasné, že mi Mia nie je ľahostajná.

„Christian, čo je? Kto to bol? Odvtedy čo sme ich stretli si nesvoj," spýtala sa ma.

„Nič mi nie je, len to boli starí známi a nerozišli sme sa v dobrom," z časti to bola pravda.

„Ahaa, vyzerali celkom nebezpečne a boli celí v čiernom ako vrahovia," povedala zamyslene.

Na jej myšlienkou som sa usmial, pretože to trafila.

Zastavili sme pred jej domom. Stály tam dve autá. Záclona v okne bola posunutá, čiže som usúdil, že sa jej rodičia pozerajú cez okno.

MIA

„Rodičia už sú doma," povedala smutne.

„Nevadí, vidíme sa zajtra dobre? Prídem pre teba."

„Dobre, ďakujem za krásny večer," dala som mu ľahký bozk a vystúpila som. Tajne som dúfala, že to nebolo vidieť.

Odomkla som dvere a vstúpila dnu.

„Ahojte," pozdravila som ich nervózne.

Otec sa zamračil a zahučal:

„Kto to bol?!"

Sakra, musím sa priznať.

„No môj kamarát, teda neviem ako to medzi nami je," priznala som. Mama sa zosunula na gauč a chytila si hlavu do dlaní.

„Nebudeš sa s ním stretávať! Ten chlap je nebezpečný!" zreval otec.

„A to jak si na to prišiel?! Veď nevieš ani ako sa volá!" kričala som po ňom už aj ja.

„Christian Vasquez! Vedel som, že keď tam nastúpiš budú problémy! Nechcem ťa s ním už vidieť!"

„Aha, takže zrazu o mňa máte starosti, a už vám nie je prednejšia práca! Budem sa s ním stretávať a zakázať mi to nemôžete!" zakričala som a utiekla do izby. Odkiaľ ho poznajú?! Čo to má znamenať!