Tiene Mafie

22. Kapitola

GRAHAM

Sedel som vo svojej kancelárii a spriadal som plány. Zrazu mi zaklopali ma dvere poskoci.

„Šéfko, máme pre vás novinku, ktorá vás bude náramne zaujímať."

„Hovorte," povedal som nedočkavo.

„Zdá sa, že malý Christian Vasquez má nejakú priateľku a z toho ako ju pred nami ochraňoval a schovával, tak mu na nej očividne veľmi záleží," zaškerili sa.

„To znie zaujímavo, sledujte tú malú nech o nej niečo vieme a potom, keď to nebude čakať, tak spravíme ťah." Spokojne som si preplietol ruky. Pomsta bude sladká.

MIA

Ležala som na posteli a plakala. Neviem, čo majú za problém, ale Christian by mi nikdy neublížil, tým som si 100% istá! Musím sa ho na to zajtra spýtať, ale až po práci. Zvyšok večera som sa s rodičmi nebavila a dúfala som, že ráno nebudú doma.

Ráno som sa zobudila a na príjazdovej ceste stálo len mamino auto. Sakra, ale stále lepšie ako keby je doma aj otec. Zišla som do kuchyne a mama stála pri šporáku.

„Dobré ráno," povedala som neutrálnym hlasom.

„Ahoj Mia, prosím sadni si, chcem s tebou niečo prebrať."

Sadla som si a čakala čo z nej vylezie. Vôbec som nemala náladu sa rozprávať a už vôbec nie o tom!

„Vieš, náš otec s tou rodinou nemá dobré skúsenosti a nechce aby si bola v nebezpečenstve, alebo nešťastná, prosím musíš mi veriť."

„Mama, neverím, že by Christian niekedy niečo zlé spravil a už nie som malá! Za vaše pracovné spory ja nemôžem." zdvihla som sa a odišla do izby sa chystať.

CHRISTIAN

Skoro ráno mi volalo akési neznáme číslo.

„Prosím?"

„Pán Vasquez, potrebujem sa s vami nutne stretnúť! Za dvadsať minút pri cintoríne." A zložil.

Super. Nemal ani kúsok slušnosti, aby sa predstavil. Čo keď to bude pasca?

Čakal som pri cintoríne a zatiaľ nikde nikto. Zrazu prišlo nejaké auto a z neho vystúpil postarší muž. Bol mi veľmi povedomý, ale neviem nepamätám si ho.

„Dobrý deň, som Charles Brand," predstavil sa. Ahá už viem, s otcom mal nejaké obchody, ktoré nedopadli príliš dobre.

„Čo odo mňa potrebujete?"

„Som Miin otec...."

No mňa asi práve porazilo. Veď má iné priezvisko. Ale tá podoba tam je musím uznať.

Pokračoval: „Chcem, Aby si jej dal pokoj. Nie si pre ňu vhodný partner a nechcem aby bola v nebezpečenstve."

„Pane, so mnou je v bezpečí ja ju ochránim. Nemôžem sa jej vzdať, Ľúbim ju." Sám som nemohol uveriť, že som to práve vyslovil.

„Včera sme jej s jej matkou za to niečo povedali, ale nepočúvala nás. Nechápe o čo ide, že sa zahráva s mafiou. Tak som skontaktoval teba, pretože som si myslel, že si rozumnejší."

„Viem aké tu je riziko, ale ja ju ochránim som si istý, len mi dovoľte vás presvedčiť. A pokiaľ viem, ani vy nie ste úplne nevinný."

„Chlapče, viem čo som si zažil..." otočil sa a odišiel. Super, čo mám teraz robiť.

Rozhodol som sa, že zavolám Mie, že pre ňu neprídem.

„Ahoj, prepáč Mia, nemôžem pre teba prísť. Neviem či je vhodné sa stretávať," povedal som smutným hlasom a čakal som na reakciu.

„AHA, to rodičia čo?! Chráň ťa pán boh nebyť v kancelárii! Idem do firmy!" skríkla a položila.

Je to v riti je neskutočne tvrdohlavá, ale musím ju nejako presvedčiť. Nasadol som do auta a rozhodol sa, že si trocha zajazdím po meste a popremýšľam. Na nič inteligentné aj tak neprídem, ale za skúšku to stojí.

MIA

Taká vytočená som nastúpila na autobus a nemohla som sa dočkať, keď prídem do firmy. Autobus ešte ani poriadne nezastavil a ja už som vyskočila na nohy a čakal kým otvorí. Vbehla som do firmy a bez zaklopania aj do jeho kancelárie. A tam nič. On tam nebol, do očí sa mi tisli slzy. Zrazu ma niekto zo zadu postrčil dovnútra. Otočila som sa a skríkla som:

„Christian, som sa zľakla," a vrhla som sa mu do náručia a on ma objal.

„Mia, bol za mnou tvoj otec," povedal skľúčene.

„To ma nezaujíma po 19 rokoch si zmyslí, že má dcéru a keď sa s niekým stretáva zrazu sa stará, kašlem na nich," dychčala som.

„Mia nemôžeš byť tak tvrd....." ani nedopovedal pretože som ho začala bozkávať.

„Tvrdohlavá," dopovedal, keď som sa odtiahla.

„Ja ťa potrebujem, nechcem ťa stratiť, neviem čo k tebe cítim, ale kamarátstvo to nie je," zahanbene som sklonila hlavu. Chytil mi palcami bradu a zdvihol ju.

„Dobre Mia, nie je to správne, ale ani ja ťa nechcem stratiť a keďže som sebec, tak ťa nedokážem opustiť," dokončil a pobozkal ma, „sľubujem, že sa ti nič nestane."

„Verím ti, aj keď neviem, čo by sa mi mohlo stať."

Chvíľu sme sa bozkávali a potom nás vyrušilo klopanie na dvere. Rýchlo som od Christiana odskočila na čo sa zasmial a ja som na neho vrhla prísny pohľad.