Tiene Mafie

28. Kapitola

MIA

Sedeli sme v aute a ja som bola spokojná, že som sa nedala zastrašiť. Bola som zvyknutá na ponižovanie smerom k mojej osobe ešte od Brandona, čiže som sa voči tomu už naučila ohradiť.

„Mia prepáč, je mi to ľúto, ako sa otec choval a hanbím sa," povedal smutne.

„To je v poriadku zlatko, som zvyknutá a už som sa naučila voči tomu brániť." Christian sa zamračil a povedal:

„Kto ti čo robil?!"

„Nechaj to tak, to je minulosť a nechcem si kaziť deň spomienkami."

„Máš pravdu a dnes je ten večierok, nezabudni."

„Hej veľmi sa tešíím," rozžiarili sa mi oči.

Prišli sme do firmy, ako každé ráno spolu. Nancy už o mňa ani pohľadom nezavadila a s Christianom to asi vzdala, za čo som bola veľmi rada. Dnes všetci sú v práci len do jednej, aby sa všetci stihli pripraviť na večer. Ešte stále som nevedela čo si oblečiem, tak som brnkla Em.

„Ahoj, Em počuj, neprišla by si ku mne o tretej a pomohla mi sa nachystať na večierok?"

„Čau, jasné, že váhaš si oslovila tú pravú, budeš neodolateľná, musím bežať tak pa," zložila. Super toto je vyriešené, Em mala vždy najlepší vkus. Som zvedavá, kto tam všetko príde, v zozname je okolo 150 ľudí, ktorí prídu naisto. Počas dňa som bola troška smutná, pretože je posledný deň a v pondelok ma čaká zasa škola. Zrazu sa pri mne zastavil Christian.

„Princezná, prečo sa tváriš tak smutne?"

„Nie to nič, len mám stres z toho večierku," zaklamala som.

„Naozaj," zdvihol obočie, „neboj to bude v poriadku, nemám veľmi rád takéto večierky a keď budeš chcieť, môžeme odísť skorej. A Mia? Budeš spať u mňa?" spýtal sa s iskričkami v očiach.

„Hmm, to si ešte rozmyslím," vyplazila som mu jazyk. On sa zaškeril a išiel do kancelárie.

CHRISTIAN

Dúfam, že Mia u mňa prespí, dnes jej to chcem všetko povedať vkľude. Bojím sa ako to zoberie. Stále pátrame po Grahamovi, kde sa skrýva poriadne mi už lezie na nervy. Keď niečo spraví Mii, tak za seba veru neručím, ale ja ju ochránim! Teda dúfam...

Počítal som minúty do konca a konečne padla. Zobral som kľúče od auta a utekal som pre Miu.

„Ideme," spýtal som sa.

„Hej samozrejme."

Zdála sa mi celý deň akási smutná, vraví, že zo stresu, ale neviem. Prišli sme k autu nasadli sme, ale nenaštartoval som.

„Čo sa deje, neklam mi prosím," spýtal som sa.

„Vieš, ja v pondelok sa už neuvidíme, vraciam sa do školy," pozrela na mňa smutnými očami. Aha, tak tu je pes zakopaný.

„Zlatko a ty sa bojíš, že sa medzi nami niečo zmení?" uchechtol som sa.

„Hej..."

„Mia, si moja priateľka a aj ňou budeš, nič nezmení, to čo k tebe cítim," povedal som úprimne a pobozkal som ju. Ona sa usmiala a vyrazili sme. Vysadil som ju doma a dohodli sme sa, že pre ňu o pol siedmej prídem. Musela ma presviedčať, aby som neostal, pretože sa mi domov nechcelo. Nechápem prečo to ženám tak dlho trvá, ja som hotový za desať minút, ach jo. No nič, prišiel som domov a otec sedel v kuchyni. Nemal som na neho náladu, tak som zdrhol do izby. Nemal sa tak hnusne správať.

„Synak, poď sem," zavelil.

„Nechce sa mi idem sa osprchovať," odpovedal som.

„Sem poď." Otočil som sa a prišiel k nemu.

„Chcel by som sa ospravedlniť za to ráno," povedal a ja som nemohol uveriť, že on sa ospravedlňuje.

„Mne by si sa nemal ospravedlňovať, ale Mia je tá, čo si zaslúži ospravedlnenie," povedal som a vybehol som schody. Na chodbe som stretol starkú.

„To ty si ho donútila?" spýtal som sa na rovinu.

„Nie tak úplne, ale chvíľu sme sa o nej zhovárali a nakoniec došiel na to sám že to prehnal a hneď si ju zaškatuľkoval."

„Hmm, aha. A babka a ideš dnes na ten večierok?" spýtal som sa.

„Ja nie, ani otec," povedala pokojne.

„Aha, tak dobre," a išiel som sa pripraviť. Ešte musím zariadiť ochranku, tentoraz jej zoberiem pre istotu viacej, pretože mám nejaké zvláštne tušenie. Zrazu mi zavibroval telefón.

„Čau kámo, už sa chystáš? Dnes spoznáme aj tvoju krasotinku?" spýtal sa Aron lyšiacky.

„Hej hej pomaly!Prosím ťa, potom zožeň Erica a príďte ku mne pred pol siedmou," povedal som a zložil som.