41. Kapitola

1.4K 49 0
                                    

MIA

„Och, Brandon," povedala som vystrašene.

„Ahoj maličká, sme sa dlho nevideli. Náramne si mi chýbala," povedal hnusne.

„Naozaj? Pretože ty mne vôbec," šplechla som mu do tváre a pomaly odchádzala. Vôbec neviem, kde sa ta odvaha vo mne zobrala, ale tak ostro som to nemala povedať. Pretože ma schytil za ruku a ťahal za roh. Tie jeho stisky pevné ako kliešte, spomenula som si na minulosť.

„Nechaj ma! Daj mi pokoj ty sukin syn!" Plesk. Tá veru dobre zaštípala.

„Ako si ma to nazvala?!" chytil mi krk. Čakala som ďalšiu facku, ale zrazu sa prirútil Chris. Mal neskutočne temný výraz, že aj ja som sa zľakla.

„Ty si nepočul?! Pusti ju!" povedal hlbokým hlasom.

„Vypadni!" odvrkol mu. Ale to nemal robiť. Christian sa zahnal a poriadne ho udrel. Brandon spadol na zem a zvíjal sa od bolesti. Chris do neho ešte kopol.

„Chris prosím nie," zafňukala som. Pozrel na mňa a pohľad mu zmäkol. Pribehol ku mne a objal ma. Aj keď Brandona nenávidím, tak nechcem vidieť ako takto trpí. Toto neprajem nikomu.

„Si v poriadku? Neublížil ti?!"

„Som v poriadku poďme už, on za to nestojí," povedala som a ťahala ho preč.

„Ešte raz ty hajzel a budeš mŕtvy!" šplechol mu do tváre a Brandon mal výraz, ktorý som pri ňom ešte nevidela. Strach šialený strach.

Pri aute ma schytil do náručia a tuho ma objal.

„Bože Mia prepáč, prepáč že meškám," povedal smutne.

„Nevadí, nemáš sa za čo ospravedlňovať. Veď nemusíš pre mňa jazdiť, veď by som trafila aj sama," povedala som a pohladila ho po tvári.

„Nie Mia, nepamätáš sa, čo sa ti stalo?! A teraz toto to čo bolo?"

„Viem, ale teraz si dávam väčší pozor. Môj bývalý," povedala som s nechuťou.

„Čože? To je ale kretén. To ti akože robil aj keď ste spolu boli?!"

„Niekedy," vydýchla som. Nemala som chuť na to spomínať.

„Ja ho zabijem," povedal a už už sa otáčal, že ide za ním.

„Nie Chris, nechaj to tak, to už bolo dávno, je to minulosť," povedala som mu mäkko a chytila mu tvár do dlaní.

„Princezná, ak ti ešte niekto niekedy bude ubližovať, povieš mi to dobre?"

„Dobre."

„Ach, poďme už," povedal a nastúpili sme do auta. Cítila som sa príjemne, pokojne v jeho prítomnosti. Počas cesty mal dlaň na mojom stehne a pevne ho držal, akoby mal pocciť, že mu niekam utečiem. Keď som videla cedulu, že ideme preč z mesta, tak som ostala zaskočená.

„Chris, kam to ideme?"

„Chcem ťa zobrať, na jedno krásne miesto, kde chodím, keď chcem premýšľať," usmial sa. 

Tiene MafieWhere stories live. Discover now