Tiene Mafie

36. Kapitola

CHRISTIAN

Zaspala, do riti doktor ju musí vyšetriť. Nech je istota, že je v poriadku.

„Eric, dole v sklepe je Ben, zoberte ho k nám a zavrite v sklepe. A Graham čo?"

„Neviem, nenašli sme ho, ani stopy po ňom neostali," povedal.

„Do riti, dobre ideme domov zavolaj otcovi nech k nám príde lekár," povedal som a už som utekal smerom k autu.

Išiel som neskutočne rýchlo. O šoferák by som prišiel asi tak tridsaťkrát, koľko som porušil predpisov. Ale bolo mi to jedno. Pohľad na ňu mi trhal srdce. Už nikdy to nedopustím! Zastavil som pred domom a vyutekal s ňou do mojej izby. Položil som ju na posteľ a už prišiel aj lekár a babka.

„Potrebujem, aby si vyšiel von," povedal mi lekár.

„Nenechám ju tu samu," protestoval som.

„Christian, počúvni doktora," povedala babka. Neostávalo mi niečo iné ako vyjsť von. Medzitým prišli ostatní aj s tým hajzlom.

„Je dole v sklepe." Oznámil mi Eric a ja som s nervami išiel za ním. Nech pri ňom stoja všetci svätý, aby som ho nezabil teraz.

„Kde je Graham, hajzel!" vrčal som.

„Neviem," odpovedal a jasom mu dal cez hubu.

„Špatná odpoveď."

„Ja naozaj neviem," zasa som mu šlahol.

„Toto je za Miu!" bil som ho hlava nehlava. Museli ma oddeliť Aron aj Sebastian.

„Prestaň nemôžeš ho zabiť, nie teraz!" skríkol Sebastian.

„Choď hore za Miou, my sa o to postaráme." Kývol som hlavou a vyšiel som von. Naozaj by som bol schopný ho zabiť.

Sedel som v chodbe na zemi pred izbou a čakal som kým vyjde doktor. Konečne vyšiel.

„Jej stav je stabilizovaný, ale dal som jej sedatíva, aby sa prespala. Bola dosť slabá. Potrebuje odpočívať," odpovedal a odišiel.

„Ďakujem doktor," povedal som a vstúpil som do izby. Ležala tam nehybne a na tele mala pár modrín. Vložil som si hlavu do dlaní.

„Odpusť mi Mia."

Celú noc som pri nej bol. Hypnotizoval som ju. Jej dokonalé pery, vlasy myslel som na chvíle, ktoré sme prežili a všetko bolo tak normálne. Už sa tu vystriedal Eric, Aron a aj babka. Nech si idem ľahnúť, že tu sa jej nič nestane. Ale ja tu chcem byť keď sa zobudí. Nakoniec som zaspal na stoličke pri jej posteli. Ráno ma zobudilo tiché šepkanie.

„Chris?" zamrmlala.

„Áno Mia som tu v kľude, už ti nikto neublíži," povedal som a pohladil ju po vlasoch.

„Dáš mi prosím vodu?" poprosila ma. Povedal som jej ju a pomohol jej sa napiť.

„Chvíľu tu vydrž idem zavolať doktora," povedal som a pomaly som vstával.

„Nie počkaj, je mi dobre, netreba."

„Nie nie musí sa na teba pozrieť," neustúpil som a už som vytáčal číslo.

Vrátil som sa k nej do izby a už sa pokúšala vstať. No to sa jej nepodarilo a skoro spadla, ale zachytil som ju.

„Princezná opatrne! Ľahni si."

„Chcem ísť na záchod, sama."

„Musím ťa tam zaviesť, z tých liekov si ešte slabá," povedal som jej a zdvihol som ju.

„Povedal si zaviesť, nie zaniesť." Povzdychol som si a neodpovedal som. Je ku mne mierne odmeraná, ale vôbec sa nečudujem, po tom čo prežila.

MIA

Zavrela som sa na WC. Nemohla som uveriť, že už u neho nie som. Ale bola som slabá ako myš. Aspoň trocha súkromia som si dopriala a rozplakala som sa. Všetok príval citov sa na mňa vrhol a ja som ho musela da von. Bola som rada, že som preč, že som pi ňom. Zrazu sa otvorili dvere a bol v nich Chris.

„Princezná neplač, čo ti je?" objal ma. Objatie to som potrebovala. Plakala som a plakala. On ma čičíkal a vravel, že to bude dobré, no ja som si nebola taká istá. Keď som sa trocha upokojila, tak ma odniesol späť do izby.

„Prosím, chcem ísť domov, mama a otec majú isto strach," prosila som ho.

„Neboj, všetci vedia, že si tu a si ako tak v poriadku. Rodičia súhlasili, že ostaneš tu pre tvoju ochranu. Keď ten hajzel Graham behá po vonku."

„A Ben? A rodičia vedia o mafii? A čo Em?" pýtala som sa a vzlykla.

„Pšššt, postupne priveľa otázok."

„Mohla by som aspoň zavolať rodičom?"

„Hej jasné, požičiam ti telefón," povedal a podal mi ho. Potom odišiel, aby som mala súkromie.

„Prosím?!"

„Mama to som ja."

„Zlatko, si v poriadku, nič ti nie je?!" kričala a rozplakala sa.

„Nie mami neboj som v poriadku, kde je otec?"

„Som tu Mia, nebolí ťa nič?"

„Nie som v poriadku, chcela som len že aby ste sa nebáli."

„Zo školy sme ťa na tento týždeň ospravedlnili, dobre?"

„Dobre, ďakujem. Už idem. Mám vás rada. Dávajte si pozor," povedala som.

„Aj my teba zlatko, si v dobrých rukách," povedali a zložili.