Tiene Mafie

10. Kapitola

MIA

Keď sme vstupovali do firmy, tak na recepcii sedela Nancy, ktorá ma už z diaľky vraždila pohľadom a keď pri mne zbadala Christiana, tak jej pohľad nadobudol ešte väčší vraždiaci výraz. Christian slušne pozdravil a ona sa na neho slizko usmiala a odzdravila svojím „zvodným" hlasom. No vrelo vo mne, ako v hrnci.

Počas dňa som sa nemohla sústrediť na prácu, pretože som si neustále prehrávala dnešné ráno. Bolo mi s ním príjemne, ale je to môj šéf, sukničkár a iná liga. Stál by za hrich to áno, ale nie nie Mia prestaň. Z myšlienok ma vytrhol Christian, ktorý mi oznámil, že potrebuje súrne odísť a nevie, či sa vráti a mám zrušiť všetky jeho naplánované schôdzky. Trocha som posmutnela, ale nesmela som to na sebe dať poznať, aspoň som sa snažila.

„Samozrejme, dovidenia."

„Ďakujem a Mia! Tykanie. Ahoj," povedal vyčítavo.

„Ehm, ahoj," začervenala som sa. No akože uznajte, je to divné si tykať so šéfom. A ešte k tomu keď som študentka.

CHRISTIAN

Totálne som zabudol na dnešnú schôdzu nášho spolku. Rýchlo som sa poberal preč, oznámil Mii, že neviem či sa stihnem vrátiť a nech zruší dnešné schôdzky. Zdalo sa mi, že trocha posmutnela, ale mal som veľmi naponáhlo. Zatvonil mi mobil vo vrecku. Otec volá no super, ma zasa zreve.

„Kde si toľko?!" celý rozzúrený mi volal otec. Presne ako som predpokladal.

„Som na ceste!"

„Tak si švihni!"

Keď som prišiel, tak všetci už sedeli za stolom. Do frasa. Dve hodiny sme riešili plány, objednávky a zákazky. Nudilo ma to. A Eric to hneď na mne zbadal a začal sa smiať. Na to ho môj otec zreval, tak som sa zasmial ja. Keď bol koniec, tak sa ma Eric a Aron spýtali, či s nimi nechcem ísť na jedno. Pozrel som sa na hodinky a videl som, že za chvíľu by mala Mia končiť a zamýšľal som, že by som ju priviezol domov.

„Sorry, možno večer by som za vami prišiel, mám vo firme ešte nejakú prácu," zaklamal som.

„Ale čo sa stalo so starým Christianom, nikdy si si nedal tak záležať na firme," so smiechom si ma doberal Eric.

„Časy sa menia, čaute."

MIA

Pomaly som dokončovala prácu a chystala sa domov. Pri východe ma zastavil Ben. Bol neodbytný. Neznášam, keď sa chalani až príliš vtierajú a tie jeho pohľady dnes keď tu Christian nebol, brrrr.

„Čau, dnes nemáš čas? Že by sme dnes niekam skočili?" usmial sa milo napočudovanie, ale aj tak ma to neobmäkčí.

„Prepáč, ponáhľam sa na autobus," odpovedala som.

„Ale kráska, veď ja ťa potom zaveziem," ponúkol sa.

„Nevolaj ma tak!" povedala som prísnym hlasom a už už som išla zdrhnúť, keď som do niekoho narazila. Ten niekto bol Christian.

„Myslím si, že slečna nechce, aby si ju tak nazýval a očividne s tebou nikam nechce ísť."

Pozrela som na neho vďačným pohľadom a on sa na mňa usmial.

Pokračoval: „Miu odveziem ja."

Ani som nestihla namietať a už ma ťahal k autu. Ben sa samozrejme mračil a z očí mu šľahali blesky. Bola som rada, že idem radšej s Chrisom ako s Benom, ale aj tak zlaté moje autíčko.

V aute bolo dusno. Zdal sa mi nahnevaný, no radšej som sa ho neopýtala prečo. Keď som si všimla, že mierime na druhú stranu mesta tak som sa zľakla.

„Kam to ideme?!" vykríkla som.

„Ideme ku mne, chcel by som s tebou ešte niečo poriešiť ohľadom práce," povedal vkľude.

„Uhm tak dobre," neodporovala som.

Keď sme prišli na príjazdovú cestu, tak som sa nemohla vynadívať na ten nádherný dom.. Nie to nebol dom to bol doslova palác! Dokonca tam bola ja ochranka a majú aj zbrane. Zaujímalo by ma, či aj Christian má. Žijeme s rodičmi v obyčajnom dome, ani veľkom ani malom. Rodičia síce majú dobrú robotu, ale nikdy som nepociťovala nejaké extrémne rozmaznávanie a som za to rada, lebo keby som taká ako Nancy tak sa vlastnoručne zaškrtím.

„Wau, to je prenádherný dom!" povedala som s otvorenými ústami, „ale mám jednu otázku cesta sem trvala pol hodinu ako to, že si bol u mňa za menej než dvadsať minút??" opýtala som sa.

„To je tajomstvo princezná," usmial sa vystúpil. Od neho mi nevadilo, keď mi tak povedal a celkom sa mi to páčilo. Bože Mia na čo zasa myslíš! Ale keď to bolo celkom zlaté. Dosť už!

Keď otvoril vchodové dvere, tak som dostala ďalší šok. Zvnútra to bolo ešte krajšie ako zvonku. V obývačke sedela postaršia pani, ktorá keď ma zbadala sa na mňa usmiala a podišla k nám.

„Vitajte, koho nám to sem privádzaš Christian?" spýtala sa zvedavo.

„Ahoj babka, to je Mia to je moja......"

„Praxujem vo firme, som v poslednom ročníku na strednej, teší ma," dokončila som za Christiana. Usmiala som sa na ňu a potriasla jej rukou.

„Ideme ku mne do pracovne prebrať nejaké papiere, tak zatiaľ," povedal a už ma popostrkoval hore.

„Dovidenia," pozdravila som a nasledovala Chrisa.

Prešli sme doslova bludiskom, až sme sa dostali k jeho pracovni.

Máme tu ďalšiu časť. Páči sa vám zatiaľ príbeh?