47. Kapitola

1.4K 50 1
                                    

MIA

„Ach bože, Chris. Tak som sa zľakla," povedala som a objala ho.

„Prepáč," zasmial sa.

„Kam pôjdeme?"

„No som celkom hladný po náročnom pracovnom dni," navrhol. Aj keď som bola plná z milkshaku, tak jedlo by som nikdy neodmietla.

„Hej poďme," zasmiala som sa.

Prišli sme do malej nenápadnej pizzerie a objednali sme si.

„Dnes sa som rozprávala s rodičmi," nadhodila som.

„A čo?" povedal váhavo.

„Povedali mi pravdu, nechápem ako mi to mohli zatajiť."

„Mia, bolo to pre tvoje dobro, aby si bola chránená."

„Si istý ako oni," ofučala som sa.

„Zachoval by som sa rovnako," povedal a chytil ma za ruku. Hmm niečo na tom pravdy bude.

Jedlo bolo vynikajúce až som praskala. Bruško som mala nafúknuté za čo som sa hambila, no Chris si to všimol a uchechtol sa.

„No čo tak mi chutí," na oko som sa odula.

„Veď ja som rád princezná."

Keď sme vyšli z kaviarne, tak ma ovial príjemný vánok. Už bola tma a nikde nikto. Išli sme s Chrisom ruka v ruke cez mesto a mierili k autu.

Ako sme sa blížili k autu, tak sa mi stiahol žalúdok, pretože sa mi vybavila spomienky z lesa. Stlačila som mu pevnejšie ruku.

„Miuš? Čo je?"

„Ehm nič, ja len....."

„Neboj sa, už sa to viacej nestane," povedal a pobozkal ma. Nastúpili sme do auta a mierili sme domov. Zastavil pred domom a rozlúčili sme sa.

„Nech sa ti zajtra darí v škole," poprial mi.

„Ďakujem a tebe v práci."

„Nebude to také, ako keď si tam bola," posmutnel. Hej, boli to krásne dva týždne, ktoré mi celkom pomotali život.

Vstúpila som dnu a zamkla za sebou dvere.

„Nemala si byť s Emily?!" opýtal sa otec.

„Bola som potom sa plány zmenili," odsekla som.

„Tak už ju nechaj. Nič nezmôžeme. Akorát sa tu stále hádate," povedala mama. Konečne rozumný argument. Objala som ju.

„Mia zajtra deme na služobku a vrátime sa o dva dni dobre?" povedala mama, „ale nemohla by si spať u Emily? Aby si tu nebola sama?" v očiach mala strach.

A Chris?" opýtala som sa s nádejou.

„Nie!" skríkol otec.

„Dobre, ale len jednu noc," povedala mama a zagánila na otca. Vyskočila som na nohy.

„Jupííí. Ďakujem!"

Utekala som do izby a zavolala mu. Hmm nedvíha.

CHRISTIAN

Ako som vysadil Miu utekal som do skladu za otcom. Dosť som to poslednou dobou zanedbával a môj otec nebol veľmi spokojný. Trocha sa bojím ako zareaguje, keď zistí, že nechcem už mať s mafiou toľko ako predtým.

„Som tu otec," oznámil som.

„Konečne. Tu máš papiere a dúfam, že to vyriešiš."

„Pokúsim sa." V papieroch boli objednávky zbraní, ktoré samozrejme zasa nesedeli. Neznášam túto robotu. Zobral som si to domov, ale najprv som sa išiel osprchovať. Balzam na dušu naozaj. Keď som vyšiel zo sprchy našiel som si zmeškaný hovor od Mii. Rýchlo som ju vytočil a modlil sa aby sa jej nič nestalo.

„Mia!?"

„Kľud Chris, nebuď vystrašený," zasmiala sa.

„Fuh."

„Rodičia idú preč a mama mi dovolila, aby si tu jednu noc prespal. Prídeš?"

„Samozrejme, to sa ani pýtať nemusíš," oči mi zažiarili.

„Super, Dobrú noc a sladké sny."

„Aj tebe láska," zložil som.

Ešte 5 minút som sa usmieval ako somár. A pustil som sa do papierov. Keď som skončil, tak som si natočil budík, nemusel som, ale chcel som Miu prekvapiť. Stále nemá auto a do školy bude musieť autobusom. Asi ma zabije, ale nevadí.

MIA

„aaaaaaa nieeee, sprostý budíík!!" bedákala som. Nenávidím to. Vyšla som z postele ako mátoha a začala som sa chystať. Naraňajkovala som sa a obliekla. Rodičia už doma neboli a tak som mala kľud a nemusela sa pozerať na otca ako je nahnevaný. Do školy som sa tešila len kvôli Em a Chadovi. Zobrala som kľúče a odomykala. Zrazu som na ulici zazrela Chrisa ako sa opiera o auto.

Hneď som sa k nemu rozbehla a skočila na neho. Skoro to neustál.

„Až takéto privítanie," smial sa.

„No chýbal si mi. Ale aj tak som nahnevaná, máš určite veľa práce a do školy mi autobus ide."

„hej ja viem, ale nechcem aby si išla autobusom," povedal.

Pred školou už sa to hemžilo študentmi. Povedala som Chrisovi nech zastaví ďalej od budovy, aby si niekto niečo nemyslel. Ale samozrejme neposlúchol a musel zastaviť skoro až pred vchodom. A tam stála Nancy a jej prívesky, ktorým oči skoro vyliezli.

„Prídem pre teba," povedal.

„Nie nie mám veľa toho do školy a musím sa pripraviť áno?"

„Ach, no dobre, tak zatiaľ pa," povedal a pritisol mi pery na ústa.

„papa."

Všetky dievčatá, ktoré boli na parkovisku, tak za ním pozerali blaženými pohľadmi. Trochu ma pichla žiarlivosť, ale predsa ľúbi len mňa. Pomedzi húfy študentov som spoznala hlavu Em.

„Emm!!" zakričala som.

„Miuš!" zakývala mi.

Priskočila som k nej a objala ju.

„No čo pripravená na deják?" spýtala sa ma.

„Ehm, vôbec," priznala som. Totálne som na neho zabudla.

„Ojojjj teraz si tu ty ten rebel. Chris ti nerobí dobre," zasmiala sa.

„Ale ale tu sú moje obľúbené dievčatá," pricupital k nám Chad. A sme kompletní stará dobrá trojka. Zrazu zazvonilo tak sme sa pobrali do triedy. Sadla som si vedľa Em a Chad pred nás.

„Neboj Miuš, niečo sa ti budem snažiť poradiť," šepla mi Em. Pozrela som na ňu vďačným pohľadom.

„A mne nie?" Pozrel sa na nás s psími očami Chris. Em ho štuchla do ramena a zasmiala sa:

„Samozrejme ty naše chúďatko."

Celý deň sme sa smiali, až si začali učitelia skoro na každej hodine sťažovať, tak sme sa museli upokojiť.

„Videla si niekedy teraz Brandona?" nadhodila som.

„Hmm, vieš že ani nie. Prečo?"

„Ale len ták."

Škola sa už krátila ku koncu a a mňa začali štekliť v brušku motýliky, keď som si spomenula, že večer u nás bude spať Chris.

„Čo sa tak usmievaš?" štuchla ma Em.

„Ehm, Christian k nám príde spať," zčervenala som sa.

„Ahaaaa, tak ty takto. Potom chcem infošky."

„Neboj, budeš prvá a jediná, zasmiala som sa."

Tiene MafieWhere stories live. Discover now