Tiene Mafie

33. Kapitola

MIA

Ráno som sa zobudila, už lepšie ako včera no stále mi nebolo do spevu. Zišla som dole a spravila si raňajky, konečne poriadne jedlo po celom víkende. Aj tak som ich celé nezjedla. Po schodoch zišla mama.

„Miuš, chceš sa o tom porozprávať," spýtala sa.

„Nie mami prosím."

„Tak, dobre. Chceš zobrať do školy?"

„Áno, pokiaľ ti to neprekáža."

„Samozrejme, že nie zlatko." Bola som rada, že to nevyťahuje a bavili sme sa úplne o niečom inom.

Cestou do školy som premýšľala, čo asi robí Christian, či už pracuje a kto je jeho nová asistentka. Posmutnela som.

„Zlatíčko, dnes prídeme neskoro, dobre?" oznámila mi mama.

„Dobre." Ani ma to neprekvapilo a samozrejme nevadilo mi to.

„Večeru budeš mať v chladničke, nezabudni si to zohriať."

Rozlúčili sme sa a ja som sa nie veľmi natešene otočila a vykročila ku škole. Pri vchode na mňa kývala Em.

„Ahooj, je to nezvyk čo? Zasa do školy," povzbudivo sa snažila nahodiť tému.

„Hej, vôbec mi to tu nechýbalo. Kde je Chad?"

„O chvíľu by mal prísť."

Prvú hodinu sa nás vypytoval učiteľka ako bolo. Vôbec sa mi o tom nechcelo rozprávať. Nancy si samozrejme všimla môj smutný pohľad. A neodpustila si štipľavú poznámku.

„No čo Miuš? Dopadlo to s vami zle, že? Kdejaká to nevydrží. Nechápem prečo si vybral teba," šplechla mi do očí. Očividne s ňou ten incident neotriasol.

„Drž hubu, ona na rozdiel od teba nie je zlatokopka," vykríkla na ňu Em. Na čo sa Nancy nafúkla a odišla.

„Ja ju raz zabijem," vrčala EM.

„Kašli na ňu, poďme." Nebudem sa nad ňou rozčuľovať už tak je to celé naprd.

Na chodbe sme stretli ďalšieho z mojich obľúbených ľudí na škole. Brandon. Snažila som sa mu vyhnúť, ale drgol do mňa. Ako vždy sa mi musel pomstiť nejakým smiešnym pokusom pod jeho úroveň. 

„Čum na cestu," zagánil na mňa. Nemám na neho slov. Ten človek mi je tak odporný. Nemám silu sa s ním naťahovať, môžem ho kašľať.

„Počuj, už si v pohode? Keď chceš môžem prísť k tebe?" povedala mi Em.

„Ďakujem, budem v poriadku, zatiaľ sa maj." Zvrtla som sa a utekala na autobus domov.

Keď som prišla domov, čakala ma prázdnota. Trocha som zasa posmutnela, odkedy som stretla Christiana, tak som nebola tak často sama doma, čiže som si odvykla. Rozhodla som sa, že by som si po dlhej dobe mohla ísť zabehať. Síce už sa malo o chvíľu stmievať, ale predsa len pod rúškom tmy sa behá najlepšie. Prezliekla som sa do športového a vyrazila som. Bežala som cez našu ulicu a zobrala som to cez park. Zrazu som zasa zacítila ten divný pocit. Ako vtedy, tak som sa obzrela a stál tam ten istý jeep bez špz, ktorý bol vtedy pri našej ulici. Lenže teraz som bola celkom ďaleko od mojej ulice. Pre istotu som si odomkla mobil a ani neviem prečo, ale nachystala som si na rýchlu voľbu Christiana. Cítila som sa tak bezpečnejšie, aj keď to medzi nami bolo teraz zlé, tak pri ňom mi vždy bolo a bude bezpečne. Zrýchlila som tempo a videla som, že jeep už zrýchľuje smerom ku mne. Tak som rýchlo vytočila Christiana. Prosíím zdivhni to......

CHRISTIAN

Práve sedím na veľmi nudnej a nezáživnej porade. Už ma ohľadom mafie všetko serie, môžem to kašľať. Ak sa Mia rozhodne, že nechce mať s mafiou nič spoločné a vráti sa ku mne, tak sa toho vzdám a veľmi rád. Kedysi som pre toto žil bolo to to jediné, čo som poznal. Ale s Miou som poznal aj úplne iný pohľad na svet. Zrazu mi zavibroval telefón. A zostal som v šoku, keď sa rozsvietil displej a na ňom svietilo meno Mia. Tak som vstal od stola a odišiel som.

„Christian, ide za mnou čierny jeep bez špz, snažím sa im utiecť, ale určite ma chytia," dychčala vystrašene. 

„Mia kde si?!"

„Som pri parku, aaaa Christian pomo....." nestihla dokončiť vetu a ozvalo sa pípanie.

„Mia,Mia!!!!!!! Do riti!!" zahrešil som.

Aron vyletel, že čo tu tak kričím.

„Miu uniesli, stihla mi zavolať, bol to čierny jeep a naposledy bola pri parku. Idem tam," na nič som nemyslel a bežal som do auta.

„Poviem to ostatným a pomôžeme ti!" zakričal.

Išiel som minimálne 200 km/h. Po ceste som nadával ako pohan. Ja debil som ju nedokázal zachrániť. Po ceste som zavolal mužom, čo ju mali strážiť, ale ani jeden to nezobral. Prišiel som na miesto a nikde ani stopy, len jej rozbitý mobil. Prehrával som si obraz ako by ju mohli uniesť, a bol som ešte viac a viac nasratý. Musím ju nájsť a potom to skoncujeme Graham.