Tiene Mafie

38. Kapitola

MIA

„Prosím, zostaň so mnou, trochu sa bojím," priznala som sa. Dobre, možno som aj chcela cítiť jeho cítiť tú lásku. Aj keď som bola nahnevaná a smutná, milovala som ho. V tom som si klamať nemohla.

„Ako chceš princezná, so mnou sa báť nemusíš," povedal a ľahol si ku mne. Videla som, že je rád. Svinka jedna. Cítila som sa príjemne a v bezpečí. Pritúlila som sa k nemu a ani neviem ako a zaspala som.

Ráno som som sa zobudila a Christian neležal vedľa mňa. Zľakla som sa a rýchlo som sa postavila. Zrazu sa otvorili dvere.

„Dobré ráno," povedal.

„Ja som sa zľakla, kde si." Už sa mi prehrávali všelijaké scenérie. Však sa nedivte.

„Prepáč, bol som v sprche a nechcel som ťa budiť." Až teraz som si všimla, že je do pol pása nahí. Mne okamžite zvlhli nohavičky a civela som na neho aj on na mňa.

„Mia....."

„Nie ticho," vykročila som k nemu a zakryla som mu ústa bozkom. Začala som ho vášnivo bozkávať a on mi to oplácal. Obidvaja sme dychčali po tom istom. Nevládali sme to ďalej držať. Vyzdvihol si ma na ruky a pomaly ma niesol na komodu.

„Christian prosím, kašli na predohru," prosíkala som.

„Ako chceš princezná." Stiahol mi pyžamové kraťasy a on si stiahol boxerky a vnikol do mňa. Najprv prirážal pomaly a potom pridával na rýchlosti. Vzdychala som mu do ucha. Cítila som, že už sa blížim k vrcholu a on tak isto. O bože toto mi tak chýbalo. Potom izbou zazneli vzdychy úľavy. Preniesol ma do postele a pritúlil si ma.

„Milujem ťa," zašepkal mi do ucha. Otočila som sa k nemu.

„Aj ja ťa milujem Christian. Nemôžem bez teba byť. Ale musíš mi sľúbiť mi jednu vec, už žiadne tajomstvá!" povedala som vážne. Som rada, že som mu odpustila. Cítila som obrovskú úľavu, človek dokáže hocičo, keď je zaľúbený.

Usmial sa tým jeho najkrajším pohľadom: „Sľubujem a vtisol mi bozk."

Chvíľu sme len tak ležali a užívali si spoločnú prítomnosť.

„Christian, ja viem že som ospravedlnená zo školy, ale potrebovala by som tam súrne zajtra ísť, prosím," spravila som psie oči. Christian vydýchol a zrak mu potemnel.

„Dobre Mia, ale budem na blízku a odveziem ťa a aj pre teba prídem," povedal prísne.

„Platí!" vypískla som a objala som ho.

Do obeda sme sa nehli z izby a pozerali sme filmy a smiali sa. Provokovali sme sa a štuchali.

„Miláčik?" naučíš ma biť sa a strieľať?" zaklipkala som mihalnicami.

„NIE!" povedal rázne, „na to zabudni." Tak som začala s citovým vydieraním.

„Dobre, keď sa mi niečo stane, tak zasa dopadnem ako minule, pritom by som sa mohla nejako ubríniť, no čo už budem zbitá ako pes," hovorila som.

„Dobre, dobre Mia, vyhrala si. Naučím ťa to." Vypískla som a objala ho. Wuhuuuu.

„A Christian, potrebujem ísť domov, mám tam veci do školy oblečenie a chcem pozdraviť rodičov," povedala som.

„Ach Mia, ty to nevzdáš, že?"

„Nie," usmiala som sa a nahodila svoje psie oči.

„Dobre, keď si pôjdem niečo vybaviť zaveziem ťa tam, ale bude s tebou pár chlapov," nekompromisne mi povedal.

„Dobre a čo také?" povedala som a usrkla si z džúsu.

„Graham," odpovedal stroho. Fuj pri započutí toho mena som sa striasla. Hajzel jeden. Aj keď..."Chris?"

„Ghraham mi povedal, že jeho ženu zabila tvoja zbraň...."

„Ach, myslel som si, že sa to opýtaš. Vieš no v skutočnosti to bolo tak, že sme sa bili s jeho poskokom a ja som v ruke držal zbraň. A ako sme sa bili, tak mi držal ruku a namieril mi ju smerom k jeho žene. No a zrazu zbraň vystrelila. Ver, bolo mi to ľúto, nebola to zlá žena, ale v moci mafiána, týral ju a nepekne s ňou zaobchádzal," povedal smutne. Trápilo ho to.

„Nikdy som nezabil nevinného človeka."

„Verím ti," povedala som a objala ho.

CHRISTIAN

Viezol som Miu v aute smerom domov. Ale dohodli sme sa, že bude spať u mňa pre istotu. Našťastie neprotestovala.

„Dávaj si pozor," povedala mi a pobozkala ma.

„Neboj ja vždy, o siedmej pre teba prídem," povedal som a odišiel. Po ceste som zavolal Sebastianovi nech zoberie chlapov a ideme na miesto, kde by sa mal skrývať. Nedával som tomu veľké nádeje, pretože ten chlap je ako duch. Deň je tam a druhý úplne niekde inde.

Prišli sme pred budovu a rozdelili sme sa. Ja s Aronom a pár chlapmi sme išli spredu a Eric a Sebastian zozadu. Pomaly sme preskúmavali poschodia a kráčali smerom hore. Nikde nič.

„Super, zasa nás napálil, ako vždy, do frasa," hrešil som.

„Nabudúce ho dostaneme!" zavrčal Aron. Zazvonil mi mobil.

„Nikde ani živej duše už sa vraciame," povedal Eric.

„Aj my už pomaly ideme tiež čisto," povedal som a zavesil som.

Pomaly sme kráčali ku schodom, keď zrazu:

„Počuješ také pípanie?" spýtal sa Aron. Tak som sa započúval a:

„Hej do riti, ide to odtiaľ." Otvoril som neďaleké dvere a tam bola.

„Bombaaaa!!!" zakričal som, "máme dvadsať sekúnd! Padajme!"

Utekali sme, čo nám nohy stačili. Prisahám vačku, tak som v živote nebežal. Už sme videli dvere, ktoré vedú von, keď zrazu. BUM! Na zemi som sa ako tak pozviechal.

„Aron!!" kričal som a v ušiach mi zvonilo. Zrazu som ho zbadal na zemi.

„Aron pod!" kričal som a zdvíhal som ho. Išli sme ako ožratý doslova. Vchodové dvere sa otvorili a v nich stál Sebastian.

„Preboha," zakričal a už nás podopieral. Ja som upadol do bezvedomia.

Prebudil som sa až na to, ako na mňa niekto hovorí. Bol so vo svojej izbe a nado mnou stála babka.

„Kde je Aron?!" skríkol som.

„V hosťovskej izbe. Neboj je v poriadku, ale je na tom dosť horšie ako ty, ale neboj prežije to."

„Musím ho vidieť," a už som sa staval. Babka ani nestihla protestovať. Hlava mi šla vybuchnúť, parkrát som sebou pleskol aj na zem, ale už som bol pri jeho izbe. Otvoril som dvere a u neho Eric a Sebastian.

„Mal by si ísť oddychovať," povedal Sebastian.

„Nie nechce sa mi. Ten hajzel vedel, že tam prídeme, ojebal nás!"

„Hlavne, že sme v poriadku"

Pozrel som sa na Arona, ako spí. Bolel ma pohľad na neho, je mi ako brat. Neviem, čo by som robil, ak by tu už nebol toľko srandy zážitkov....