Tiene Mafie

40. Kapitola

MIA

Večer sme s Chrisom ležali v posteli a pozerali seriál. Len ja a on. Nechcela som na nič myslieť, ani premýšľať. Vychutnávala som si túto chvíľu plnými dúškami.

„Prosím natočíš mi budík na ráno? ďakujem," zamrmlala som v polospánku.

„Jasné princezná, potom ma zobuď a zaveziem ťa" povedal nežne a dal mi bozk do vlasov.

Dnes sme len leňošili a ani žiadne intímnosti neboli, na čo som bola trochu sklamaná, ale Chrisove zdravie je prednejšie. Chudák, niekedy ho ešte potočí. Snaží sa robiť všetko sám, ale niekedy mu to nedovolím, pretože predsa len, to čo sa mu stalo nie je sranda.

Ráno som počula ten nechutný zvuk budíka. Mala som sto chutí, ho treštiť do steny, ale nemohla som to urobiť. Chris sa vedľa mňa len pomrvil a ďalej spal. Ach ako ten sa má. Veď ísť do školy bola moja voľba. Teraz som z toho bola trocha sklamaná. Potichu som sa zasmiala a dala som mu letmú pusu na čelo. Rozhodla som sa, že ho nechám spať, nech si oddýchne. Po špičkách som vyšla z izby a utekala do kúpeľne. Zamkla som sa a dala si sprchu. Keď som vyšla, tak som sa upravila a obliekla. Všetko som sa snažila robiť čo najpotichšie. Myslím si, že celý dom ešte spal.

Po ceste z kúpeľne som narazila na Sebastiana. Aha, takže celý dom očividne nespí. Och bože, začala som ho nemať rada, tak isto ako on mňa. Len som povedala:

„Dobré ráno," a už som sa chystala upaľovať dole schodmi, ale chytil ma za ruku.

„Predpokladám, že si nechala Chrisa spať, tak ťa zaveziem do školy," povedal neústupne.

„Ehm, ja radšej pôjdem autobusom." Nestojím o to, aby som tomuto pajácovi bola niečo dlžná.

„Nie! O 15 min odchádzame," povedal tvrdo a zišiel dole schodmi.

Aby si sa nepototo pomyslela som si. Nechápem, čo oproti mne má, ale je mi to jedno nech sa ide vypchať. Nezaujíma ma.

Zišla som dole schodmi a Sebastian sedel na stoličke, sám, tak som predpokladala, že všetci ešte spali, alebo išli do roboty. Pche do roboty Mia? Naozaj?

„Poď ideme, tu máš jedlo," povedal a podal mi jedlo. Fuh aký ochotný.

„Ďakujem." Pozerala som na to ako keby to bolo otrávené.

„Neboj nenapľul som ti tam, ani to neotrávil." Ale môj výraz značil pravý opak.

Cestou do školy som si nervózne hrýzla peru, pretože som vôbec nevedela, o čom sa s ním mám baviť. Jemu to ale očividne neprekážalo. Bože, prečo nemôže byť jeho brat Eric alebo Aron, ale tento bručoun. Konečne sme prišli pred školu a ja som si pokojne vydýchla.

„Zo školy ťa pravdepodobne zoberie Chris."

„Dobre, ďakujem. Ahoj," povedala som a vystúpila. Snažila som sa byť milá a nie nevďačná ale aj tak iba odvrkol a odišiel.

„No to je vychovanie," povedala som si potichu pre seba.

Prichádzala som ku vchodu a tam už na mňa vletela Em.

„Bože!!! MIAAA! Tak si mi chýbala!" skríkla a objala ma. Objala som ju naspäť a zrazu ma pichlo pri srdci.

„Aj ty mne," povedala som úprimne, „kde je Chad?"

„Neviem, ale mal by prísť. Poďme na hodinu, aj tak nemáme s ním nemáme spoločnú. Musím ti toho toľko povedať."

Cez hodinu sme sa s Em bavili, ale to sme robiť nemali, pretože nás učiteľka už druhýkrát napomenula nech sme ticho lebo nás vyhodí. Tak sme si to nechali na prestávku. Konečne zazvonilo a my sme zdrhali von.

„Em ......ehm počkaj volá mi Chris," povedala som a zodvihla.

„Mia, prečo si ma nezobudila?! Veď som ťa mal zobrať do školy, čo keď sa ti niečo stane!?" povedal ublížene.

„Prepáč, nechcela som ťa budiť. Zaviezol ma Sebastian, neboj sa o mňa."

„Vyzdvihnem ťa dobre?? Hlavne nikam zo školy nechoď sama! Počkaj on? Mu asi preplo, nebol k tebe hnusný že?" povedal.

„Nie neboj. Dobre, končím o druhej, zatiaľ ahoj."

„Ahoj," povedal smutne a zložil.

Otočila som sa na Em a tá už s otáznikom v očiach na mňa pozerala. Boli sme tak zažrané do rozhovoru, že sme si ani nevšimli, že Chad sa týči nad nami.

„Bože Chad! Preboha ako dlho tu už si," povedala som a objala ho.

„No ahoj, teba som nevidel ani nepamätám! Toto sa kamošom nerobí!" zasmial sa.

Zvyšok školy prebehol v harmónii až na kravu Nancy, ale z tej som si nič nerobila. Kašľať na ňu. S dosť úlohami som pozadu, tak musím zabrať. Em sa ponúkla, že mi s nimi pomôže. Pomaly končila posledná hodina a ja už som sa tešila na Chrisa. Hneď ako zazvonilo, tak som vyskočila na nohy a tlačila sa ku dverám.

„Mia preboha, neboj on počká!" skríkla som smiechom Em.

„Dobre dobre, veď, ja viem."

Spolu sme vyšli zo školy. Trocha som sa zarazila, keď som ho nevidela, ale možno sa len zdržal.

„Em Chad kľudne choďte, ja tu počkám," povedala som im.

„Si si istá?" spýtal sa.

„Hej nebojte, večer si napíšeme, Ahojte," povedala som a pozdravila ich.

„Dobre tak ahoj."

„Ahoj"

Dúfala som, že sa mu nič nestalo. Pomaly som smerovala k parkovisku, tam už bolo minimum študentov. Zobrala som si mobil a chystala sa vytočiť jeho číslo, keď do mňa zrazu niekto strčil.......

Zdravím vás. Ďalšia kapitola je na svete. Ospravedlňujem sa, že ste čakali dlhšie, budem sa to snažiť napraviť. ❤