Tiene Mafie

46. Kapitola

MIA

Vyliezla som zo sprchy a osušila si vlasy. Chodbou som smerovala ku Chrisovi do izby. Ten už ležal na posteli a niečo ťukal do nového mobilu.

„Poď sem princezná," povedal jemne a pritúlil si ma, „ďakujem za záchranu. Bola si úžasná. Neviem, čo by som robil, keby si tam nebola."

„Chris, strašne som sa bála. Vidieť ťa tak."

„Neboj Mia, už neuvidíš. Len čo nájdeme a zabijeme Grahama, tak toto už zažívať nebudeme." Pozrela som na neho s uslzenými očami a pobozkala ho.

„Možno nám teraz už dá pokoj." Dúfala som.

„To si len myslíš."

Ráno som sa zobudila a otočila sa, že sa pozrem na telefón, koľko je hodín. Do riti, veď ostal v aute. Minimálne milión zmeškaných hovorov budem mať. Chris vedľa mňa zamraučal.

„Miuš, spi.Veď je skoro." Pche spachtoš jeden. Pobozkala som ho na tvár a odišla do kúpeľne.

Cestou som nestretla nikoho iného ako.....

„Fuh Sebastian. Dobré ráno," zľakla som sa a pozdravila.

„Hm Dobré," odvrkol a pokračoval dole schodmi. No tak ten, keď má niekedy dobrú náladu, tak to by som chcela vidieť.

„Ehm, ako si vedel, že netrafíš mňa, keď stál tak blízko?" zakričala som.

„Nevedel." Aha super, čiže som kľudne mohla zomrieť, prečo ma ten chlapec nemá rád, veď som mu nič nespravila.

Pozrela som sa do zrkadla opláchla si tvár a mala som pocit, že v zrkadle vidím celkom inú osobu. Christian ma zmenil. Veľmi.

Po špičkách som sa vrátila do izby a hádajte čo? Áno! Ešte sa váľal v posteli. Spravím mu zle? Jasné! Začala som ho štekliť všade. Na čo sa on začal zvíjať a vystrelil v momente na rovné nohy.

„Veď počkaj," povedal a skočil po mne na posteľ. Chvíľu sme sa klbčili a mne začal žalúdok vyhrávať.

„Ty si hladnáááá." Zaspieval.

„Hej veeľmi," priznala som.

Zišli sme dole na raňajky a už som čakala Sebastianov nechutný výraz, ale v kuchyni nebol. Vydýchla som si. Nikto tam nebol, možno že všetci spali.

„Chris ja, zavezieš ma po raňajkách domov? Vieš nemám telefón a ....."

„Hej samozrejme."

Keď sme sa najedli, tak sme vyrazili. Dúfala som, že rodičia budú doma. Mám s nimi vážnu reč. Veľmi vážnu.

Prišli sme pred dom. Boli tam obidve autá. Super.

„ďakujem láska," povedala som a dala mu bozk.

„Neďakuj."

Vystúpila som a smerovala dnu. Ruka sa mi na kľučke mierne triasla. Otvorila som dvere a vstúpila dnu.

„Ale čo naša dcéra aj vie, že tu býva," utrúsil otec.

„Ahojte," povedala som.

„Miuš!" mama sa na mňa vrhla a objala ma, „celý deň sa ani neozveš, minimálne desaťkrát sme ti volali."

„Chcela by som si s vami o niečo pohovoriť."

„a o čom?" spýtala sa mama.

„Odkiaľ poznáte Chrisa a čo ste mali s mafiánmi?" spýtala som sa na rovinu.

„Čo ti narozprával?!" rozkričal sa otec.

„Nič. Mám to počuť od vás!" zvýšila som hlas. Mama zavzlikala a sadla si.

„Vieš Miuš, otec s jeho otcom mali dávno nejaké obchody. A keď to raz zašlo do extrému, tak otec vyviazol len so škrabancom. Vyhrážali sa mu a odstúpil od obchodov, pretože mu bola rodina prednejšia a nechcel nás ohroziť," povedala mama.

„Kto sa vyhrožoval? Christian? Jeho otec?"

„Nie, ďalší mafiánsky rod. A viac menej sme neboli v bezpečí."

„Prečo ste mi to nepovedali? Ale zatajili mi to?" slzy som mala na krajíčku.

„Chceli sme ťa chrániť. Nechceme pre teba takúto budúcnosť. Veď to nie je budúcnosť."

Vyštartovala som hore schodmi do izby. Vôbec to nechápu!

Bola som už asi dve hodiny zatvorená v izbe. Aj keď mi tu asi trikrát klopali, vždy som ich poslala preč. Nemala som na nich náladu. Vôbec. Pozerala som do stropu a premýšľala, čo teraz. Nechcem sa vzdať Christiana. Myslím, že by som si s ním aj predstavila žiť. Je mi s ním dobre a cítim sa ku podivu veľmi bezpečne. Zrazu mi zavolala Em. Ešteže som si stihla kúpiť nový mobil, zasa by mi vyčítala, že jej naschvál nedvíham.

„Čauko, skočíme niekam? Ide aj Chad. A nie neberiem ako odpoveď," povedala veselo.

„Voláš v správny čas, idem."

„Dobre, za pol hodiny prídeme pre teba," povedala a zložila. Apoň nebudem musieť byť doma a nudiť sa a všetko to okolo.

Zišla som dole schodmi.

„Kam ideš?" spýtal sa otec.

„Von s Em a Chadom," odpovedala som.

„Vráť sa skoro."

Viem, že ma uniesli a báli sa o mňa, ale už netreba. Pochybujem, že Graham podnikne ťah.

O chvíľu už som videla auto Em. Vytrubovala na celú ulicu a ja som sa musela zasmiať, pretože Chad vedľa nej sedel ako za trest.

„Čautee," pozdravila som.

„No ahoj kamoška, že si sa aj ukázala," vyčítal mi Chad.

Prišli sme do mesta a zakotvili to do malej kaviarničky. Dala som si vanilkový milkshake a koláčik. Akési mám chute poslednú dobu.

„No čo Em ako to ti ide s chlapmi?" nadhodila som.

„Ani mi nehovor, mužské plemeno by som vyhubila. Bez urážky Chad, ty si normálny," zasmiala sa. Chada sa to nedotklo a bral to ako poctu. Dve hodiny sme rozoberali školu a ako to bude cez leto. Poslednou dobou som nerada hovorila o budúcnoti a nechcela som si ju nejako plánovať. Keď už sme sa chystali pípla mi sms od Chrisa.

CHRISTIAN: Ako sa máš princezná? Zájdeme niekam na chvíľu?

MIA: Ahoj, bola som s Em a Chadom v kaviarni a už ideme domov. Počkám ťa v meste.

CHRISTIAN: Dobre o chvíľu som tam.

„Chris mi písal, počkám ho tu v meste," oznámila som im.

„Joj vy ste ako králiky, ktoré bez seba nevydržia," smiala sa mi Em.

„Tak ahojte," povedala som im.

„Ahoj v škole." A odišli.

Sadla som si do stredu mesta k fontáne. Pozerala som sa po okolí a skúmala ľudí. Buď sa len tak prechádzali, alebo mali tašky plné nákupu. Zrazu mi niekto priložil ruku na rameno a ja som sa strhla.