Tiene Mafie

43. Kapitola

MIA

Zrazu sa ozvala streľba. Guľky svišťali a odrážali sa od plechu auta. Ostala som ako zamrazená, až kým ku mne nedoľahol Chrisov hlas.

„Mia! Skrč sa!" zakričal Chris. Prikrčila som sa na sedačkách a okolo mňa lietalo sklo z okien. Zakryla som si hlavu. Zrazu som Chrisa začula zjajknúť.

„Chris!!! Si v poriadku?!" vyľakane som zakričala.

„Nič mi nie je len škrabanec. Idem pre teba nehýb sa."

„Nie Chris kry ma!"

„Nie Mia nikam nechooď!" skríkol.

„Kry ma!" spravil to čo som povedala. Stlačila som tlačidlo na ovládanie kufra a pomaly som vyliezla z auta. Ani neviem, kde sa to vo mne zobralo, ale to bude ten adrenalín. Prešla som k zadnej časti auta a zobrala som cestovku a zbadala aj lekárničku, tak som ju schmatla so sebou. Prešla som za Chrisom, ktorý už nemal náboje.

„Mám ju," povedala som, ale keď som zbadala, že je postrelený, prišlo mi zle.

„Neboj sa Miuš, je to len rameno, budem v poriadku."

Vytiahli sme samopal, ktorý si zobral Chris a ja som si zobrala tú moju malú pištoľ.

„Dobre Mia, keď začnem strieľať, rozbehneš sa smerom k jazeru a nezastavíš sa ani keby, sa deje hocičo dobre? Pobežím za tebou."

„Nie, počkaj. Veď sú v presile."

„Nie nie sú, možno o trochu. Maximálne päť chlapov, viacej nie. Tak na tri dobre?"

„Dobre" Chris vystrčil samopal z poza auta a začal strieľať. Ja som sa rozutekala a Chris tiež. Utekali sme tak rýchlo ako nám nohy stačili. Streľba ustála, pretože sa určite rozutekali za nami. Bože, keď toto prežijeme, tak sa asi pototo.

„Bež Mia bež!!" kričal za mnou Chris. Utekala som ako najrýchlejšie som vedela. Prísahám, že za ten výkon by som získala ja zlatú medajlu.

CHRISTIAN

Kričal som na Miu neustále nech beží. Vsadím krk, že to sú Grahamovi muži. Myslel som si, že sa nám tu nič nemôže stať, veď o tomto mieste nikto nevedel. Mal som to tušiť, ja somár!

Po chvíli som sa obzrel ale nikoho som za nami bežať nevidel. Pochyboval som, že sme im utiekli, možno nás chceli prekvapiť z hlavnej cesty ku ktorej sme sa blížili. Musíme zmeniť smer.

„Mia stoj," povedal som. Zastavila a dychčala.

„Bože, kto to je? A čo od nás chce? Počkaj neodpovedaj. Zabiť nás!" pomaly sa jej do očí tisli slzy. Priskočil som k nej a objal ju.

„Neboj Miuš, nič sa ti nestane." Nech sa deje čokoľvek ochránim ju, aj keby som mal za to dať život.

Vytiahol som z vrecka mobil. Super, žiadny signál a 10% batérie. Ja nie som normálny. Som nezodpovedný somár.

„Mia, čo tvoj mobil?" spýtal som sa a ona zhíkla a prikryla si ústa.

„Zostal v aute."

„Fuh, to nie je dobré."

„Chris? Poznáš to tu?" spýtala sa s nádejou.

„Heh, no okolie jazera a popri hlavnej ceste áno, ale na ten smer kam mierime, tak bohužiaľ veľmi nie," priznal som. Ona sa zhlboka nadýchla a chcela niečo povedať, ale rozmyslela si to.

„Poď musíme ísť."

„Nie počkaj pozriem na tú ranu."

„Nie, Mia, nie je čas poď," povedal som a schmatol som ju. Naozaj nebol čas. A tá rana ešte chvíľu vydrží, aj keď to bolelo ako čert.

Držali sme sa čo najďalej od hlavnej cesty. Zrazu sa však začali ozývať hlasy.

„Pridaj, poď musíme bežať!" Bežali sme a predierali sme sa húštinou. Stále sme ich počuli zreteľnejšie.

„Pozri Chris, vyzerá, akoby tam končil les," povedala s nádejou. Ponáhľali sme sa tam a viete čo tam bolo?

„Zráz!" zaskuvíňala Mia.

„Je pod ním voda. To prežijeme. Dúfam." Pozrela na mňa vyľakane.

„Mia, musíme skočiť, inak to bude veľmi zlé," pozrel som uprene na ňu.

CHRISOV OTEC

„Sebastián!?" zakričal som z kancelárie, „kde je Chris?"

„Povedal, že ide s Miou niekam do lesa strieľať."

„Zavolaj mu," povedal som mu a už vytáčal číslo.

„Hmm, je nedostupný. Možno nemá signál."

„Sakra. Nevadí. Tak počkáme," prehrabol som si vlasy a pokračoval v práci.

MIA

Stáli sme na kraji zrázu, ktorý bol dosť vysoký a pod ním bola voda. Vystrašene som tam pozerala. Vedela som, že ak zostaneme zabijú nás, ak skočíme možno zomrieme alebo sa zachránime. Fuh Mia nepanikár, to zvládneš, veď to bude ako na kúpalisku. Upokojovala som sa v hlave.

„Mia, Milujem ťa, to zvládneme," povedal Chris. Verila som mu.

„Aj ja teba," dala som mu letmý bozk chytila som ho za ruku a skočili sme. Oči som mala maximálne prikrčené a už som ucítila na zadku náraz vody.