Tiene Mafie

44. Kapitola

CHRISTIAN

Vynoril som sa z vody ale nikde som nevidel Miu. Veľmi som sa zľakol.

„Mia!!" kričal som a nič. Tak som sa znova potopil pod vodu a nič. Do riti. Znova a znova som sa potápal až som ju nakoniec uvidel, zachytila sa nohou do rias a nemohla vyplávať. Priplával som k nej a snažil sa ju vyprostiť. Už som videl, že jej dochádza dych, tak som tie riasy vytrhol aj s koreňom a rýchlo sme vyplávali nad hladinu.

Ťahal som ju pod zráz k brehu, aby nás nezbadali. Dúfam, že uveria, že sme sa utopili alebo zmenili smer. No veľkú šancu som tomu nedával.

„Mia, zlatko, si v poriadku?" spýtal som sa ona sa rozkašlala.

„Áno v poriadku. Toto už nechcem zažiť a vodu už nechcem ani vidieť." Objal som ju a premýšľal, čo ďalej. Vytiahol som z vrecka mobil, ktorý sa bohužiaľ utopil. Teraz sme vo väčšej riti ako predtým. Veľmi super to pokračuje. Dúfam, že budeme mať šťastie.

GRAHAM

Krásne som si sedel v kresle v mojej kancelárii a čakal kým mi poskoci oznámia ich smrť. Christiana som z duše nenávidel, za to čo mi zobral a chcel som mu spôsobiť rovnakú bolesť. Konečne mi zazvonil mobil.

„Prosíím?" povedal som s úškrnom.

„Pane, oni utiekli."

„Čože!!!" zakričal som.

„Mali so sebou zbrane a všetko. Skočili dole zo zrázu, keď utekali. Možno sa utopili."

„Overte to a nájdite mŕtvoly!" zakričal som a zložil som.

Očividne je najlepšie si spraviť všetko sám. Oni majú snáď 9 životov ako mačky!

MIA

Takýto adrenalín som snáď v živote nezažila. Ešteže so mnou bol Chris, pretože keby som sama, tak sa na to vykašlem a vydám sa na pospas.

„Poď Mia, určite pôjdu sem dole skontrolovať, čo sa nevyplavili telá. Musíme ísť."

„Chris, ja už nevládzem," povedala som vyčerpane a sadla som si na kameň. Stále sme len utekali a ani si nepamätám, kedy som naposledy videla jedlo.

„To zvládneš, po ceste určite na niečo narazíme." Zdvihli sme sa a vydali sme sa ďalej po ceste. Kráčali sme lesom. Pripadalo mi to ako nekonečná cesta. Moje telo na tom bolo čoraz horšie slabla som ako mucha. Stále som si však v hlave opakovala Mia to zvladneš! Nie si predsa padavka!

Kráčali sme dobré dve hodiny a už bola tma. Držala som sa Chrisa ako kliešť, pretože som bola pototo. Byť v lese, keď je úplná tma nie je sranda. A ešte keď vás naháňajú vyšinutí chlapíci so zbraňami.

„Pozri Mia! Nejaká chalupa!" zvolal Chris. No konečne pomyslela som si.

„Čo keď tam niekto je alebo nás tam niekto nájde, čo potom?" Úprimne dúfam v jedlo.

„To zistíme, až keď tam vstúpime," brnkol mi prstom po nose.

Prišli sme k chalupe. No k chalupe k rozpadlej haraburde a Chris sa pokúšal otvoriť. No bez úspešne. Už už som sa otáčala, že musíme pokračovať, ale Chris jedným ladným pohybom vykopol dvere. Hmm, to by ma nenapadlo, nie som zbyknutá ničiť cudzí majetok.

„Tak to budeš platiť ty keby niečo," zasmiala som sa.

„Som rád, že si ešte nestratila dobrú náladu," zasmial sa.

Vo vnútri bol malý kozub, jedna provizórna postielka, stolček a stoličky. Vyzeralo to, že to niekto veľmi dávno opustil. Striasla som sa, pretože som sa tam necítila bohvieako príjemne.

„Je ti zima Miuš?"

„Ja, ani nie, možno trochu."

Vzdychol a pritúlil si ma. V jeho náručí som sa cítila aspoň trošku upokojujúco.

„No nemáme ako zapáliť oheň, ale aj tak by sme nemohli, pretože by zbadali svetlo a dym," posmutnel.

„Nevadí, keď si pri mne, tak už ma zahrievaš," povedala som a vtisla mu bozk.

„Poď ľahni si, nech si trochu oddýchneš," povedal a ľahli sme si.

„Chris? Myslíš, že nás už hľadajú tvoj brat a otec?"

„Netusím Miuš, ale dúfam v to."

CHRISOV OTEC

Hm skoro pol noc a on nikde. To mi je podozrivé. Zišiel som dole a spýtal som sa Sebastiana:

„Už sa ti ozval Christian?"

„Nie, je to divné, stále je jeho telefón hluchý."

„Bež sa pozrieť aj s pár chlapmi k Mii, či tam náhodou nie je."

MIA

Ráno som sa zobudila rozlámaná a hladná. Pretrela som si oči a hľadala rukou Christiana. Ale on tam nebol!