Blížila sa noc a ja som pomaly odchádzala domov. Zišla som dole, rozlúčila som sa s Maurou a samozrejme aj s Niallom.Prišla som domov a len čo som moje kľúče vytiahla z dverí, za mojim chrbtom stáli naši.
,,Um, ahojte?" šnúrovala som si topánky.
,,Máš na zajtra vhodné oblečenie? Šaty, make-up, nejaké šperky a topánky čo sa ti k šatám hodia?" mama ma zasypala otázkami zatiaľ čo ja som sa snažila dostať z chodby do obývačky.
,,Ja neviem. Ale niečo si nájdem. Nejakú blúzku alebo tak." nalievala som si do pohára vodu.
,,Niečo si nájde." zopakoval po mne oco. ,,Tak ty asi nechápeš že musíme vyzerať dobre, však?"
,,Je to oslava narodenín v domčeku na pláži. A pláž tam je tiež na tri veci, keďže tu v Írsku je skoro stále chladno a-"
,,Čiže nemáš šaty a ani nič čo by sa dalo použiť všakže."
Chápem že moja rodina chce pred Horanovcami vyzerať dobre, kedysi môj oco podnikal s Niallovým ocom.
Môj otec sa potom však vydal iným smerom a teraz je vlastníkom firmy s lietadlami. A mama tým pádom ani nemusí chodiť do práce. Maura tiež nepracuje, a tak sa naše rodiny dosť často zbližujú v rôznych smeroch. Aj cez narodeninové oslavy.
Pamätám si, že keď sme boli s Niallom malí, otec nás prával na paluby lietadiel, a ukazoval nám aké to je. Niekedy nás zobral aj na krátky let. Nikdy ma to nebavilo, no Nialla áno, a tak som tam v podstate chodila kvôli nemu.
Teraz, čím som staršia, tým viac sa bojím lietania v lietadlách. Keď vidíte všetky tie nehody a tak, jednoducho sa mi zlietania dvíha žalúdok. Od strachu. A pritom je môj oco pilot a vlastník v jednom. Tie gény akosi nefungujú.
,,Vnímaš?" postavila sa ku mne sestra.
,,Hej. Čo si vravela?" spýtala som sa.
,,Že tá oslava je v nejakom zálive." tešila sa. Kde to môže byť?
,,Daj to sem." vytrhla som jej pozvánky z ruky. Samozrejme to hneď šla žalovať, no to mi bolo teraz jedno. Potrebujem vedieť, kde tá oslava bude. Vybehla som do svojej izby a zapla som si tablet. Oprela som sa o stoličku, a snažila som sa nájsť to miesto, ktoré je napísané na pozvánke. Bolo tam napísané
East flower Bay.Menšia plážová vilka na pláži s vonkajším altánkom. Vonku boli záhrady s ružami a z druhej strany piesková pláž s altánkom. Musím uznať, bola to sila. Altánok bol obvešaný lampiónmi a celý podsvietený.
Zatiaľ čo som premýšľala o tom čo si oblečiem, niečo ma trafilo do chrbta.
Otočila som sa aby som zistila, čo ma vyrušilo v mojich myšlienkách. Bola to stíhačka z papiera a priletela od okna. Roztvorila som ju a hneď som rozpoznala škrabopis ktorý patril Niallovi.
Pri okne. Ty vieš xx.
Otočila som sa a namierila som si to k môjmu oknu. Ešteže ho mám, inak neviem ako by sme s Niallom ku sebe liezli. Už odmalička to tak robíme.
Často po sebe kričíme alebo si cez okná hádžeme veci. No čo, sme len trochu šibnutí. Sám Niall to povedal.
,,Poď sem." šepkal a rukou mi naznačil, aby som k nemu vliezla.
,,Pravý gentleman. Ja sa tam mám trepať? Prečo nejdeš ty sem?" nadvihla som obočie a šepkala som aj ja, pretože už všetci spali.
No on len pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Tak som sa otočila, že sa rozbehnem, pretože nie je ľahké skákať do okna. Keď už som mala celkom fajnú rýchlosť a bola som pripravená na skok...
Niall:
Otočila sa a ja som si myslel, že nesúhlasí a tak som sa rozhodol, že ku nej teda skočím ja.
Vo chvíli keď som preskakoval okno, a skoro som už bol u nich vo vnútri, si to slečna rozmyslela a rozbehla sa aj ona. Zbadal som to až keď som bol vo vzduchu smerom do jej okna.
Ešte si stihla zakryť tvár než sa na ňu zvalilo moje telo. Keď som sa spamätal zo šoku, kedy sme sa obaja s rachotom zvalili na zem svojimi telami, kontroloval som či žije. Lapala dych. Ale od smiechu.
,,Vysvetlíš mi, že načo sme si šepkali." strašne sa smiala. ,,Keď sme prinajmenšom zobudili celé okolie?"
Začal som sa smiať aj ja.
,,Taký rachot, ako keď dvaja tuleni dopadnú na zem, to sa nedá prepočuť. Niall, nemôžem dýchať." odsúvala sa, no smiala sa však naďalej.
,,Čo tu chceš?" dívala sa na mňa svojimi tmavo-hnedými očami.
,,Pekné privítanie." pretočil som očami.
,,No tak." posadila sa. ,,Obaja vieme že tu lezieš len keď Maura neuvarí dobrý obed a ty si hladný."
,,Tak to teda vôbec nie je pravda!"
,,Jasné že áno. Akurát ty si to nikdy nepriznáš."
,,Prišiel som si pozrieť film. S tebou." vpľul som jej do tváre to že som sa sem neprišiel najesť.
,,Dobre, tak daj návrh." nabádala ma.
Rose:
Stihla som sa už aj prezliecť do pyžama, umyť si zuby a upratať si v izbe a Niall ešte stále sedel zahrabaný cédečkami s filmami.
,,Vieš o tom že si film môžeme pustiť aj online však?" doberala som si ho. Prevrátil očami a hodil na mňa súdiaci pohľad.
,,Už mám." víťazoslávne sa usmieval a mával s cédečkom v ruke.
,,To je mojej sestry." skrčila som obočie. Vybral totiž ľadové kráľovstvo. Od Disney.
,,No a?"
,,Nič, nič som nepovedala."dala som si ruky do obranného gesta.
Dovliekla som na zem prenosný nafukovací matrac, Niall nad nás prestrel bielu deku a ja som doniesla lampióniky aby sme si vytvorili atmosféru na pozeranie filmu.
Konečne sme sa usadili. Jedla som popcorn. Bola som celkom vtiahnutá do deja, až sa mi ruka zasekla keď som si dávala popcorn do úst. Keď prišla napínavá scéna, Niallova noha mi tak pristála na ruke, že popcorn ktorý som v nej držala preletel cez izbu. Chystala som sa mu vynadať, no otočila som sa na spiacu tvár. Prešlo 10 minút od začiatku filmu. Nechcela som ho budiť a tak som ho nechala tak.
Keď už mal cezo mňa aj ruky, nedalo mi to a pozrela som sa ako vlastne takto môže spať. Jednu ruku mal cezo mňa, spolu s nohou a druhá mu šla poza mňa. Druhá nohu mu trčala von z matraca. Jeho blond vlasy boli totálne strapaté a z otvorených úst mu trčal popcorn.
Zobrala som si telefón a otvorila som foťák.
,,Päťdesiat odtieňov spania Nialla Horana, dámy a páni." šepla som si a cvakla som ho.
____________________
Tri noci po sebe som išla spať o tretej a toto je výsledok mojej práce. Spongebob by to napísal lepšie.
Vďaka za vašu podporu:)All the love, Xx N Xx
![](https://img.wattpad.com/cover/57709225-288-k326876.jpg)
YOU ARE READING
Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha
FanfictionNIEKTORÉ ČASTI SO SEBOU NESEDIA, prebieha ÚPRAVA:). Preboha!" skríkla som a pustila pohár z ruky. Ten sa rozbil a voda sa vylievala po pramienkoch po koberci. ,,Prečo tak kričíš?" zašepkal dotyčný a postavil sa predo mňa. Podľa šepotu som však neve...