Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

54. Cheese sticks

Niallov pohľad:

Prešla okolo mňa, a znova mi rostrapatila moje vlasy. Poskakovala s úškrnom na tvári po lietadle, akoby práve vyhrala v lotérii. Sám som nechápal jej správanie, je ráno, a ona má príliš dobrú náladu.

,,Nemáš teplotu?" podišiel som k nej, a svoju dlaň som jej priložil na jej čelo.

,,Ha-ha, vtipné." odvrkla, a snažila sa zachovať si seriózny výzor.

,,Ale naozaj..." pokračoval som.

,,Strč sa niekam." zasmiala sa, a otočila sa na odchod.

,,A ja viem presne kam.." pritisol som sa na ňu zozadu a pokračoval som v našej 'zmyslu plnej' debate.

,,Ani na to nemysli Horan." ohriakla ma, a spolu sme sa zasmiali.

,,Čo by si povedala na palacinky od šéfkuchára?" svoje ruky som jej obmotal okolo jej chudého pásu.

,,Nieže tu niečo zhorí." odpovedala, no ja som na takúto odpoveď vôbec nečakal.

,,Tak?"

,,Dobre. Dám si s jahodovým džemom." dodala po chvíli.

,,Fajn. Za pätnásť minút ich tu máš." pobozkal som ju a odišiel som do kuchyne. Dúfam že tu nejaká je.

Pohľad Rose:

Vyložila som si nohy na stôl, hoci by som to nemala robiť. Ale teraz mi je to úplne jedno. Čakala som asi tak desať minút, a napokon sa Niall zjavil medzi dverami.

,,Nemôžem ju nájsť."

,,Koho?"

,,Kuchyňu." povzdychol si, a ja som vybuchla do smiechu.

,,A si došiel." podpichla som ho, a opäť som sa rozosmiala. ,,Kašli na to. Zjeme si keď prídeme do Írska." pritúlila som sa k nemu, a on si svoju hlavu položil na moje plece.

,,A teraz čo?" prerušil chvíľkové ticho.

,,Ja neviem, vymysli niečo." mykla som placami, a zapozerala som sa do okienka odkiaľ som rozoznávala črty letiska Dublin. ,,Asi budeme pristávať." oznámila som, a mala som pravdu. Hneď po mojom oznámení ma prerušil hlas z reproduktoru alebo ako to nazvať, že budeme pristávať. Rýchlo sme sa zbalili, a celé pristávanie šlo celkom hladko. Na letisku už čakala Maura spoločne s Niallovým otcom, a hneď nás vystískala. Niall stále prevrácal očami a tak som ho musela drgnúť do pliec. Potom sa Maura dala do reči s mojimi rodičmi. Potichu som sledovala všetky deje na letisku.

,,Tak čo, zdrhneme hneď alebo teraz?"
ozval sa šepotavý a strašidelný hlas blízko pri mne, a ja som od ľaku až nadskočila. Niall sa rozosmial, a položil si svoje ruky na moje plecia.

,,Ukľudni sa." žartovne sa na mňa pozeral. ,,Len som sa ťa na niečo pýtal."

,,Už to nerob." vydýchla som si, a on znova vybuchol do smiechu. Brala som do rúk kufre, no zastavil ma.

,,Nie,nie nie.." bral mi ich z rúk, načo si odo mňa zaslúžil škaredý pohľad.

,,Nial ja nie s--" chcela som namietať, no priložil mi prst na pery.

,,Zoberiem ich ja, a bodka." ani som sa nestihla nazdať, a Niall už vliekol za sebou štyri kufre, zatiaľ čo ja som šla s malou taštičkou na doklady. Tomu sa hovorí že správna dvojka... Nastúpili sme do Niallovho auta ktoré bolo zaparkované pred letiskom, a ja som si spokojne sadla vedľa Nialla. Zapol rádio, naštartoval motor, a spokojne si pohmkával melódiu. Usmiala som sa naňho, a potom som odvrátila zrak smerom k okienku. Dívala som sa na rýchlo mihnúce sa obrazy stromov a uličiek. Stuhla som keď som zacítila dotyk na mojom stehne no hneď som sa uvoľnila keď som zistila že to si iba Niall položil svoju ruku na moje stehno a jazdí s ňou hore a naspäť dole.

,,Mal by si držať páku." podpichla som ho, a capla som ho po ruke. Vrátil mi to, ibaže ma ťapol po boku.

,,Ja môžem robiť čo chcem." uškrnul sa, a pozorne sledoval cestu. Až teraz som si všimla, že má na sebe rifle ktoré mu tak obopínajú obe nohy, a je fakt, že je chudý.

,,Mám to ale sexy nohy, čo?" skúsol si peru, a mal čo robiť aby nevybuchol do smiechu. Ja som samozrejme vybuchla, a Niall sa na mňa pobavene díval.

,,Ako vieš že sa na teba dívam?"

,,Nedívaš na mňa, iba na moje nohy." poopravil ma, a svoje ruky si ešte viac spevnil na volante, a ukázali sa mu ešte viac vyrysované svaly. Nieže by som si och doteraz nevšimla, ale neupútavalo to moju pozornosť.

,,Prestaň." drgla som ho, a zasmiala som sa. ,,To robíš naschvál."

,,Nie." usmial sa a pokrútil hlavou.

,,Chceš ma vyprovokovať?"

,,Nie." zopakoval znova tú istú odpoveď.

,,Fajn. Kde sú prosím ťa tie syrové tyčinky?" spýtala som sa.

,,Mali by byť niekde vzadu na sedačke." prstom ukázal dozadu.

,,Aha. To sa tam mám teraz akože teraz počas jazdy zliepať?" spýtala som sa.

,,Nie akože. Máš sa tam zliepať naozaj."

,,Niall." prosíkala som.

,,Nie, teraz šoférujem."

,,Tak mi zastav."

,,V Mullingare sme za tri hodiny. To zvládneš aj bez syrových tyčiniek." nezaujato sa znova díval na cestu.

,,Prosííím."

,,Rose."

,,Prosím."

,,Tak fajn. Ale dostanem pusu." povzdychol si, a odbočil na nejaké odpočívadlo kde sme zastavili.

,,Ďakujem." usmiala som sa, a z prednej sedačky som sa načahovala dozadu pre balík tyčiniek. Dúfam že ma spredu nikto nevidí lebo má krásny záber na môj zadok. Už som ten balík mala skoro v ruke, keď som zacítila Niallovu ruku ako ma šľahla cez zadok. No jasné... Pomyslela som si. Predsa ma len niekto vidí a ten niekto je Niall. Otočila som sa naňho s udiveným pohľadom a on len mykol plecami.

,,Kvôli tebe, mi znova ušiel ten balík tyčiniek." zaprela som sa do jeho hrude, a on sa zasmial. Svoje koleno som položila na jeho sedačku, vedľa jeho nohy, aby som udržala lepšiu stabilitu, a KONEČNE SOM SI MOHLA UCHMATNÚŤ MOJE VYSNENÉ TYČINKY! Mala som ich už v rukách, a svoju nohu som chcela vrátiť z Niallovej sedačky na tú moju a tak sa postaviť. No na moje šťastie sa mi to nejak zvrtlo a skoro som spadla, no Niallove ruky ma držali za pás. Svojim kolenom som udržiala stabilitu, a tým pádom som nespadla.

,,Díky." usmiala som sa, a pohla som sa na svoju sedačku. Započula som slabé syknutie.

,,Ublížila som ti?"

,,Eh nie.. Len tvoje koleno no vieš.." povedal a ja som sa ihneď pozrela na svoje koleno ktoré som mala na jeho.... Hmm všetci vieme kde.

,,Prepáč, to som nechcela. Naozaj." ospavedlňovala som sa, a liezla som na svoju sedačku, spolu s balíkom syrových tyčiniek.

√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√

Ospravedlňujem sa za to že nebola pridaná časť ale bola som chorá a vtedy ma všetko bolelo takže ak by som písala časť, dopadla by tak že by všetci boli mŕtvi, a to nechcem :'D
Dúfam že sa vám páčila, a táto je troška dlhšia, aby som vám to vynahradila.
Ďakujem za všetky komentíky a hviezdičky😻😻❤❤💓
Xx N Xx