,,Niall?",,Áno?"
,,Kde sú tie modré guličky?"
,,Hm to by som aj ja rád vedel." vystrčil hlavu z povalu. Stála som tam v modrej mikine a stále mi bola zima kedže sme v garáži.
,,Nemohli sa vypariť. Uhni." začnem sa zliepať po rebríku. Už som tam skoro bola... keby..
,,Kam si myslíš že ideš slečna?" Niall ma drží za kotník čo spôsobí to, že na ďaľší stupeň rebríku už nemôžem vystúpať.
,, Veď idem nájsť tie gule.." snažím sa svoju nohu vyslobodiť z jeho stisku.
,,Ktoré gule?" zopakuje.
,,Akože ktoré?" obrátim naňho hlavu. Neodpovie mi len sa na mne smeje. To bol riadny vtip. Ha-ha.
,,S takými guľami by som sa neschválila." chladne poviem no neviem sa zadržať smiechu. Jeho ruka ma prudko strhne za kotník a nakoniec ma chytí na svadobný štýl.
,,Čo si povedala?" blízko mi zašepkal pri tvári. Teraz som si uvedomila aký je Niall perfektný. Má šibalské oči ktoré sú tak krásne modré že sa v nich topím, a vlasy uhladené dohora. Na sebe má sveter, a vonia po korenistej vôni.
,,Že ťa mám strašne rada." milo sa na mňa usmeje a položí ma na zem.
,,Ty moje stvorenie najkrajšie." objíme ma.
,,Tak?"
,,Akože tak?" opakuje.
,,Nemáme tie gule."
,,Ale máme."
,,Sprostý." buchnem ho do pleca.
,,Idem sa pozrieť ešte raz." poviem.
,,Nejdeš. Nepustím ťa po rebríku. Ešte spadneš a ublížiš si a v tomto stave by si nemala-" prekryjem mu rukou ústa.
,,Byť drzá som chcel povedať." odhodil moju ruku a pritiahne si ma k sebe.
,,A ty by si sa nemal až tak moc starať." prepletiem si s ním ruky.
,,To otcovia nerobia?"
,,Ale áno robia ale počkaj keď mu budeš meniť plienky." podpichla som ho.
,,Budem to robiť s láskou." oprie si jeho čelo o to moje.
,,To som rada že to dieťa bude mať toho najlepšieho otca ma svete." usmejem sa.
,,A tú najlepšiu mamu." pohladí ma po líci.
,,Niall!" vyhŕknem. ,,Že ty nechceš dávať modré gule na stromček preto stále zahováraš."
,,Č-čo? To nie je pravda naozaj tam nie sú." dáva ruky do obranného gesta.
,,Dobre dobre." položím si prst na bradu a rozmýšľam kde by tak mohli byť.
,,Vzdávam to.. neviem kde sú." poviem po chvíli.
,,Môžeme skočiť do obchodu ak chceš."
,,Ale ja som ich mala."
,,Dobre tak nie."
,,Niall?"
,,Nasadaj." zasmeje sa a otvorí mi dvere na aute.
,,Ďakujem."
V nákupnom centre z pohľadu Nialla:
,,Preboha Rose už sme tu takmer hodinu." pozriem sa na hodinky a potom hodím pohľad na Rose ktorá behá v rifliach a svetri po tom istom mieste dookola.
,,Ktoré?" odignoruje moje narážky na dobu strávenú vo vianočnom nákupnom centre.
Rose ku mne príde s modrými VIANOČNÝMI guľami a....
s takými istými modrými.,,Tak ktoré Niall?"
,,Myslím že tie napravo."
,,Noazaj?" premeriava si ma pohľadom ako by mi neverila. V jednej veci si je však istá.. nehovorím pravdu lebo..
,,Vyzerajú rovnako. Nevidím rozdiel." poviem nahlas no zakryjem si ústa. Do čerta prečo som proste nepovedal že tie napravo?
,,Nevidíš rozdiel?"
,,Nie." stručne, jasne, výstižne.
,,To snáď nie." povzdychne Rose.
,,Rosie? Predsa len tie naľavo vyzerajú lepšie."
,,Na to ti neskočím." strčí do mňa. ,,Takže beriem tie napravo."
Dobre, len už poďme. Predstava vianočných sviatkov u mňa rozhodne nie je čas trávený po obchodoch.
Keď sme prišli domov, urobil som nám horúci čaj. Niesol som dve šálky z kuchyne do obývačky no keď som videl Rose ako sa snaží na živý stromček zavesiť ozdobu na najvyššiu vetvičku, prišlo mi to celkom vtipné.
Kedže Rosie je malé žieňa, no taktiež je to žena ktorá sa nevzdáva a je celkom tvrdohlavá - tvorilo to ako sa snažila zavesiť ozdobu tak vysoko celkom dobrú vianočnú komédiu.
Dávala sa na špičky, na stoličku...
,,Dobre sa ti díva?" ohriakne ma.
,,Nie už ti idem pomôcť." rozhodím rukami a zasmejem sa. Potom podídem k tomu môjmu najkrajšiemu dievčaťu na svete.
_________________
Veselé Vianoce moji drahí ❤ čitatelia ❤
Teda ak tu niekto ostal:/
Prepáčte mi to, berte túto kapitolu odo mňa ako vianočný darček - dúfam že ked si ho rozbalíte bude sa Vám páčiť:) ❤
Prajem Vám hlavne veľa zdravia, šťastia a veľa Niallov do nového roka hihi:D btw hore ten Niall Ochh
❤ľúbim vás
Xx N Xx

YOU ARE READING
Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha
FanfictionNIEKTORÉ ČASTI SO SEBOU NESEDIA, prebieha ÚPRAVA:). Preboha!" skríkla som a pustila pohár z ruky. Ten sa rozbil a voda sa vylievala po pramienkoch po koberci. ,,Prečo tak kričíš?" zašepkal dotyčný a postavil sa predo mňa. Podľa šepotu som však neve...