Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

67. Siluette

Prosím ak to ešte náhodou čítate  dajte mi prosím prosím vedieť či mám pokračovať s príbehom do komentára

,,Čo? Mami teraz?" miešam jogurt s kukuričnými lupienkami. Pár mi ich popadalo na zem, aj na tepláky. Som oblečená tak trochu ako.. no.. pravá domáca žena. Popadali mi kvôli tomu že jednou rukou miešam jogurt a druhou telefonujem. Najlepšie načasovanie.

,,To nebude vhodné." odpovedám, a trochu sa preľaknem keď zacítim na svojich bokoch Niallove ruky. Smeruje svojimi rukami až hore k mojim pleciam a nebudem klamať, že nie som ten typ šteklivého človeka.

,,Prestaň." výhražne mu šepkám a odkloním telefón od úst. No Niall si zo mňa robí srandu aj naďalej.

,,Prečo nemôžeme ísť do normálnej..." moju vetu dokončím silným zapišťaním. Položím telefón na kuchynskú linku a rozoženiem sa na Nialla rukami.

,,Prestaň som povedala." smejem sa keď sa ma Niall snaží vyložiť na kuchynskú linku ale nejde mu to, pretože sa bránim všetkou silou akou vládzem. Napokon sa predsa len podvolím, a už aj sedím na linke.

Niall mi chytí obidve ruky a snaží sa dostať ma do polohy v ktorej by som sa nevedela brániť. Alebo brániť sa naozaj iba minimálne.

,,Niall prestaň, na telefóne mám mamu." stále sa smejem lebo to čo tu stvárame sa tak trochu podobá ako keď sa bijú dvojročné deti. On sa snaží o niečo viac, a ja ho stále odtláčam.

,,Ona počká." snaží sa mi dostať rukami popod tričko aby ma mohol poriadne poštekliť.

,,Niall." zastavujem ho. ,,Ty stále nechápeš." šepkám.

Nachvíľu prestane a pozorne sa díva svojimi modrými očami do tých mojich. Uhladím mu jeho rozcuchané blonďavé vlasy ktoré keď je doma, lietajú do všetkých strán, no keď niekam ide, sú elegantne nagélované.

,,Ona nezložila. Stále počuje." zoskočím z kuchynskej linky a idem pre mobil.

,,Určite ešte stále rozpráva do prázdna Rose. Veď určite pochopila že si niekam šla a zložila." namosúrene sa na mňa pozrie a prehrabne si vlasy.

,,Konečne Rose, celý čas tu čakám kedy sa ozveš." mamin hlas sa mi opäť ozýva z telefónu. Zdvihnem obočie a zvedavo sa obrátim na Nialla či to počul. Ten pokrúti hlavou a zamrmle niečo v štýle 'neskutočné'. Snažím sa mamu nejako ukecať aby zložila.

,,Už som si myslel že ten telefón nezložíš." idem k Niallovi ktorý je rozvalený na našom gauči. Hodím sa tesne vedľa neho.

,,Hej, Rose pomaly, mám tu citlivé miesta."

,,Hmm." otočím sa naňho so smiechom v očiach. ,,A to koľko ich máš prosím ťa?"

,,Nechytaj ma za slovíčka ty potvorka." potiahne ma za ruky dozadu a tak sa prevalím do jeho lona.

,,Prečo?"

,,Pretože viem kde máš citlivé miesto ty." zašepká mi do ucha a perami mi prejde po jednom mieste na krku na ktoré mám fakt veľkú slabosť a Niall to veľmi dobre vie. Po mojom tele prejde malý akoby ľadovo-horúci šok a nemusím sa ani na Nialla otáčať, a cítim že má na perách škodoradostný úsmev. Potom sme si pozreli romantický film pri ktorom... Niall zaspal.

0:02 v noci:
Noc, paparazzi, šok, dole pre vodu.

Zrejme som s Niallom zaspala aj ja, pretože som sa našla ako ležím už prezlečená v našej spálni, a ako každú noc, Niall ma cezo mňa ochranársky prehodenú pažu. Na svojom krku cítim jeho dych a šteklia ma jeho vlasy. Neviem či sa voňavkuje aj pred tým ako vojde do postele ale... do nosa mi udiera jeho mužská korenistá vôňa.

Počas mojich myšlienok, mi vyschlo v hrdle a tak ako aj raz keď som rozbila pohár keď som si šla dole naliať vodu kvôli Niallovi, idem si ju naliať aj tentoraz. Snáď už ten pohár znova nerozbijem... a vodu nevylejem.

Dám si pozor.

Po ceste si všade svietim. Úspešne som sa v našom veľkom dome konečne dostala do kuchyne keď ma napadne...

Prečo som si nenaliala vodu v kúpeľni keď ju máme priamo v spálni ? Žeby som si tu ešte nezvykla?

Pokrútim nad sebou hlavou a opriem sa o obrovské okno. Vidím odtiaľto krásnu tmavú oblohu.

Zrazu sa priamo pred sklom kde stojím, mihne silueta. Rýchlo položím pohár no ostanem na mieste a zhasnem svetlo.

Znovu. Znova tak niekto bol. A tým niekto, nemyslím niečo. Bola to silueta človeka. Dostanem silný záblesk niečím do očí a vtedy už mám toho naozaj dosť.

Beriem si do rúk pohár a napriek tomu že sa dosť bojím, chcem sa presvedčiť že ten niekto už odišiel.

Pomaly otváram obrovské okno a nohou stúpim na trávu.

A stojím pred niekým tvárou v tvár.

Jediné čo zo mňa vyjde, je výkrik ktorý dúfam počul aj Niall.

____________________

Na úvod. Prepáčte. Naozaj strašne moc. Neviem prečo teraz mi to písanie nejde. Veď sa pozrite na túto časť. Teda, ak tu ešte vôbec ostal a má chuť si to prečítať po takej dlhej dobe. Aj keby som chcela napísať venovanie, nepamätám si moc na vaše mená, prosím ak ešte čítate napíšte :/ :) komentár určite sa pokúsim dať venovanie nabudúce a uisťujem vás že viem o čom bude ďalšia časť tá bude čoskoro :)

P.S. Moc vás ľúbim❤️ a ak by ste mohli napísať nejaký koment naozaj ma to teší.

P.S.S pamätám si na teba Dominika :D <3

Xx N Xx