Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

15. Ball

NEOPRAVENÉ, NESEDÍ DEJ :)
Rose:

Od nervov som si svoje šaty na spomínanú oslavu šmarila na posteľ.
Postavila som sa pred zrkadlo. Nemusela si tak vyletieť Rose. Fakt nemusela.

Moje hnedé vlasy vyzerali zničenejšie ako kedysi, moje tmavo-hnedé oči už tiež o čosi vybledli a cez moju bledú pokožku presvitali žily. Alebo to takto vidím len preto, že som pesimista?

,,Bože." chytím sa za čelo. ,,Takto mám niekam ísť?"

______________

,,Rose, kde si? Dúfam že už máš na sebe aspoň šaty lebo-" rýchlo sa opriem o moje dvere aby sa mama nemohla dostať dnu do mojej izby.

,,Hej. Už skoro som." zamrmlem zpoza dverí. Neskočí mi na to. Neskočí mi na to.

,,Alarmuje ma môj materský inštinkt. Deje sa niečo?" nakukne hlavou. Následne roztvorí dvere a pomaly sa ku mne približuje. No čo, tie šaty si už aj tak nestihneme obliecť.

,,Rose! Prečo si sa ešte ani neobliekla? Zase ťa budeme čakať..."
odišla do kúpeľne a vracia sa s make-upom naspäť.

,,Deje sa niečo?" sadá si na posteľ.

,,Nie, nie... vlastne.. Akosi sme si nesadli s Niallom."

,,To sa dá chápať srdiečko. Bol dlho preč. Takéto veci sa nenapravia za jeden deň. Len... nenechaj vaše priateľstvo len tak spadnúť do neznáma." potľapká ma po pleci.

,,Vyzeráš krásne." obzerala si ma mama, po dvoch hodinách líčenia, obliekania, účesov a na ďalšie procedúry si už vlastne ani nepamätám. Skrátka, bolo toho veľa.

S obavami som sa presunula do svojej izby, pred veľké zrkadlo. Mama odišla, a ja som t

Celý deň premýšľam o našej hádke. Cítim sa previnilo že som Niallovi nepovedala čo sa deje, no na druhú stranu, ešte stále som v ňom hľadala dôveru, po dlhom čase čo sme spolu neboli. Vlastne, toto som ja. Nič neviem riešiť s chladnou hlavou.

Môj zrak padne do zrkadla.
Mám na sebe fialové šaty posypané flitrami, ktoré pripomínajú malé kryštáliky. ⬆obrázok hore ⬆
Sú celkom fajn, ale ja nevyzerám na tom moc dobre. Mám kruhy pod očami , a aj keď sú pokryté hrubou vrstvou make-upu, radi sa ukazujú naďalej.

Moje vlasy sú asi jediné, čo na mna vyzerá dobre. Mám ich stočené do jemných vĺn.

Ugh, je už pol štvrtej a oslava sa začína po zotmení, čiže o piatej. Skvelé.

,,Určite by z teba bola krásna princezná." otočil sa na mňa otec, keď som schádzala dole schodmi.

,,Oci, ty si doma." rozbehla som sa dole schodmi. Vlasmi som sa zachytila o starý obraz ktorý visel na stene.

,,Skvelé! Naozaj skvelé." vymotávam si vlasy spopod obrazu.

,,Budem hádať.. zase nestíhaš?" provokačne sa ma opýta otec.

,,Nie, všetko ide len a len skvele." trpko sa usmejem.

Prešla som okolo kuchynského pultu, a sadla som si bezmocne za stôl.
Preberala som každý detail našej hádky.
Len ja môžem mať také šťastie, že sa pohádame pred oslavou.