Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

57. Our.. House?

Objímali sme sa a mne nemohli prestať tiecť slzy. Dnes sa asi psychicky zrútim. Ale v dobrom. Je toho na mňa priveľa. Priveľa nových ale pri tom krásnych vecí. Dnes sa udialo to, že som povedala Niallovi že budeme mať dieťa, potom mi povedal že nám kúpil dom, a ešte k tomu ma požiadal o ruku. Plus moji rodičia o ničom nevedia, ďalšia scéna pred nami.

,,Rose Horan." uchechtol sa Niall. ,,To znie čudne."

,,Niečo mi hovor." usmiala som sa, a uvažovala som nad tým, že keď sa naše dieťa narodí, bude mať priezvisko Horan. Čo priezvisko ale aké mu dáme meno?

,,Niall?"

,,Áno láska?"

,,Ako sa bude volať naše dieťa?"

,,No podľa toho či to bude chlapec alebo dievča. Kde máš kufre?" chodil po mojej izbe a úpenlivo hľadal kufre.

,,Naľavo hore v skrinke." natiahla som sa hore, no niečie ruky ma zastavili.

,,Nie nie nie. Nabok. Nenaťahovať sa." odsunul ma od skrine, a vybral z nej kufre.

,,Vážne? Dýchať možem?" osopila som sa.

,,Musíš." zaškeril sa, a kufre mi položil na posteľ.

,,Tak začnime baliť."

,,Niall?" nahodila som zvedavý tón. ,,Aký je ten tvoj dom čo si kúpil?"

,,Uvidíš. A nie je môj, ale náš."

,,Veď prosím."

,,Nie to je prekvapenie."

,,Je krásny. Určite sa ti bude páčiť." nechcel mi to povedať a tak som to jednoducho vzdala. Hrabal sa mi v skriniach čo sa mi moc nepáčilo, ale keď som sa čo i len postavila, ihneď ma ťahal späť k posteli so slovami :
,,Nesmieš sa namáhať." A tak som tam len sedela na posteli a sledovala som ho ako behá od jednej skrini k druhej, a hádže všetko do kufra. Horšie to bolo keď z kúpeľne bral všetky moje veci ktoré nestihol zahodiť do koša.

,,Pre boha to koľko toho ešte bude?" sťažoval sa keď niesol všetky moje kozmetické veci, hoci ich tam moc nezostalo. ,,Myslel som že make-up už nepoužívaš."

,,To tak tiež že nepoužívam."

,,A čo je potom toto?" vybral jednu z vecí a obzeral si ju.

,,To je pleťová
maska a to je rozdiel."

,,Aha." hmkol, a niesol všetko do kufra. Práve keď bolo všetko zabalené do mi do izby vliezla mama.

,,Kam sa chystáte?" nahodila taký neindentifikovateľný výzor.

Nadýchla som sa aby som niečo povedala no Niall to prebral za mňa.

,,Práve som vašu dcéru požiadal o ruku, a sťahujeme sa do nášho spoločného domu." vysypal to s takou ľahkosťou, že som tomu nechápala, mne by to trvalo asi zopár hodín.

,,Čo ? Kde ? A ako?" oprela sa o stenu.

,,Všetko Vám poviem. Pôjdeme do kuchyne, a dáme si k tomu kávu, dobre ?" Niall tlačil moju mamu von z izby, a ja som len pomaly kráčala za nimi. Sadli sme si, a káva už bola na stole. Niall začal zo seba vysypáť veci okolo domu, a taktiež o adrese, o všetkom podobnom. Potom prišla na rad téma, o našom.. Dieťati.

,,Rose?" mama sa na mňa otočila. ,,Ty čakáš dieťa?" nahlas som prehltla. ,.To je úžasné.. Ja... Ja budem stará mama." dojatá ma objímala a môj otec sa usmieval. Ja nechápem myslela som že ich reakcia bude.. Iná.. Niall to veľmi dobre prednášal, musím uznať je dobrý na rečnícke prejavy.