Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

38. She

,,Ty si si začala." povýšenecky na mňa pozeral.

,,Lenže ja som ťa oprskala trochou vody, a ty si ma strčil do sprchového kútu pod ľadovú vodu!" porazenecky som dodala, a sledovala som Nialla ako zastavuje prúd vody zo sprchy.

,,Nemala si si začínať." usmial sa a zopakoval tú istú vetu. Hneď potom sa ku mne načiahol, a jeho pery sa dotkli môjho čela. Nič viac.

,,Toto si ešte vypiješ." zodvihla som prst do vzduchu, a žartovne som sa naňho pozrela.

,,Už sa bojím." predstieral že sa trasie od strachu.

,,Vieš čo?" začala som.

,,Neviem." ozval sa.

,,Pozor vankúš!" schytila som vankúš zo spálne a šmarila som mu ho do tváre. Aspoň takto mu to vrátim.

,,Si neskutočná." uškrnul sa.

,,Čo už so mnou narobíš." schmatla som krém, a vybehla som na terasu jachty, kde svietilo slnko, a na zemi boli osušky. Chcela som sa trocha poopaľovať, a vysušiť si vlasy.

Prešla som okolo osušiek, a ľahla som si na jedno lehátko. Konečne na mňa zasvietilo slnko, a už mi nebola zima z ľadovej vody.

,,Rosie." začula som Niallov hlas. Otvorila som oči, a pozerala som sa, ako niečo nesie.

,,Tu máš bolestné." položil na stôl tácku s jahodami v čokoláde, a pobozkal ma na čelo. Usmiala som sa, a nadšene som si sadla.

,,Wau." vyšlo zo mňa.

,,Ani to nevyskúšaš?" sledoval ma.

,,Ale samozrejme že áno." odložila som si slnečné okuliare, a sledovala som jahody v čokoláde.

,,Za čo som si to zaslúžila?" brala som si jahodu, no Niall ma capol po ruke. Nechápavo som sa pozerala, prečo to urobil.

,,Ja ťa nakŕmim." zobral mi jahodu z ruky.

,,Eh, čo?" stále mi to prišlo divné.

,,Počula si." mykol plecami, a prisadol si ku mne.

,,Ale..." namietla som. ,,Ja to zvládnem."

,,Budeš si musieť zvyknúť." povedal, ale nechápem načo si budem musieť zvyknúť.

,,Na čo si budem musieť zvyknúť?" vyzvedala som.

,,Noo.. Na svadbe je bežnou vecou že muž kŕmi svoju manželku a naopak." vysvetľoval.

,,Svadba?" ostala som v šoku.

,,A prečo nie?" postavil sa. ,,Ale necháme tomu ešte trochu času miláčik." preplietol si so mnou jeho prsty.

,,Ja.." začala som. ,,Budem rada."

,,Poď." stiskol mi ruku.

,,Kde zas? Varujem ťa, ak niekde ako napríklad sprcha, tak na to zabudni." namietla som, načo sa on len zasmial.

,,Nechaj to na mňa." pošepkal a viedol ma k dverám.

,,Ježiš." pľasol sa po čele. ,,Zabudol som na jednu vec."

,,Na akú?"

,,Chcel som ti urobiť prekvapenie, ale zabudol som na nejakú vec, takže teraz odskočím do obchodu, keďže stojíme v prístave." pobozkala na čelo, a ja som si sadla na posteľ, a čakala som kým sa vráti.

O polhodinu neskôr:

Sedím tu už polhodinu, a Niall sa stále nevrátil, a pritom obchod je za rohom.
Prudko som sa postavila, a šla som vonku prejsť sa do prístavu. Nemala som v pláne ísť niekam ďaleko, len nachvíľu na pevnú zem. Vystúpila som za jachty, a prechádzala som sa po asfalte. Kopala som do kamienkov, a obzerala som sa okolo paliem. Z jachty som si zobrala nanuk, a keďže som ho už aj stihla zjesť, hľadala som kôš, kde by som mohla zahodiť obal.

Konečne! Mám ho... Našla som kôš! Rozbehla som sa k nemu, a odhodila som papier. Chcela som sa vrátiť, no to čo som zazrela, mi vyrazilo dych, a moje srdce vynechalo jeden úder.

Bol tam Niall.

A bozkával sa s dievčaťom.

A to dievča som veľmi dobre poznala.

Bola to ona.

Camilla.

Stála som tam ako prikovaná o zem, a z očí sa mi rútili slzy. No nielen slzy.
Pozerala som sa na to, ako sa mi rúca celý môj svet. Keď sa Niall od nej odtrhol, samozrejme že zbadal mňa.
Chcela som sa rozbehnúť preč, no musela som mu povedať pár vecí.

,,Rose!" kričal na mňa. Svet pred mojimi očami bol rozmazaný.

,,Vypadni!" kričala som.

,,Rose chcem ti---"

,,Buď ticho! A teraz ma dobre počúvaj. Milovala som ťa! Nikdy som nikoho nemala tak rada ako teba, na nikom mi tak nezáležalo. Chcel si mi ísť pre prekvapenie, a toto je ono?! Bozkávaš sa tu s ňou? Po tom všetkom! Najskôr sme sa bavili o svadbe, a teraz toto?!
Neznášam ťa!" tieto slová boleli aj mňa, a aj Nialla.

,,Rose, vydrž prosím ťa. Nechaj ma to vysv--" nepočúvala som ho a rozbehla som sa preč. Naspäť do jachty som mala dosť problém trafiť, cez svoje zahmlené videnie som nevidela nič.

Tresla som dverami a zrútila som sa na zem. Plakala som tak, že moje slzy dopadali s takým množstvom na podlahu, až sa tvorili malé pramienky.

Prečo som bola taká naivná?

,,Celebrite nikdy nebude stačiť jedna žena. Musí ich mať aspoň tri okolo seba." tento citát vravela moja mama keď som s Niallom začala chodiť.

Vždy som ju presviedčala o opaku.

Hlava ma strašne bolela, a všetky moje spomienky s Niallom sa mi vracali do pamäti, a to mi moc nepomáhalo. Vzala som si tabletku na upkojenie, no nemyslím že zabrala.

Po polhodine som cítila únavu, a moja hlava klesla na zem. Konečne som zaspala.

O pár minút neskôr:

Mykla som sa, keď som počula kroky blížiace sa ku dverám. Zostala som vo svojej polohe na zemi, tá tabletka je totiž ako droga. Nevládzem sa ani len postaviť.

,,Rose?!" Niallov hlas. Ironicky som sa usmiala.

,,Rose!" zvyšoval hlas.

,,Odpovedaj prosím." zúfalo dodal.

,,Rose!" viedol so sebou monológ.

,,Aspoň povedz že žiješ!" mykal kľučkou ako zmyslu zbavený.

,,Otvor tie dvere Rose!"

,,Otvor ich! Hneď!"

,,Otvor tie drbnuté dvere prosím ťa!" zúfalosť so strachom. Presne toto som vycítila z jeho tónu hlasu.

√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√

Časť mala byť skôr, ale milý WP mi ju celú vymazal. Úplne vážne. Skoro ma porazilo, tak isto ako Rose. :(

Čo na to vravíte? Myslíte že Niall ma dobré vysvetlenie? ;)

All the love Xx N Xx. ❤❤❤