Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

22. Just a horor movie

,,Fakt ho raz prizabijem." Niall sa naštvane zhodil na sedačku vedľa mňa.

,,Ále no ták. Prebrala sa mu mama, a je zdravá, tak čo sa čuduješ? Nevidíš aký je šťastný?" začala som.

,,Hej, ale vybral si to najnevhodnejšie načasovanie." rozhodil rukami.

,,To on vždy." prevrátila som očami a sadla som si oproti nemu. ,,Tak čo si pozrieme?"

,,Hmm.. Čo tak paťdesiat odtieňov sivej?" uškrnul sa.

,,Ani náhodou. Ten film je pritiahnutý za vlasy.(ak ho má niekto rád, tak prepáčte, len môj názor.)" odmietla som.

,,Ale Rose. No ták." nevzdával sa.

,,Nie." odmietla som opäť.

,,Fajn. Tak si pozrieme horor." pozrel sa na mňa. Vôbec sa nebojím hororov. Vôbec. Ironicky sa mi táto myšlienka premietala v hlave. ,,Ktorý?" Niall sa hrabal v šuplíku a vytiahol čierne cédečka.

,,Ja nemám rada horory." prevrátila som očami.

,,Buď horor alebo päťdesiat odtieňov sivej." uškrnul sa.

Zamrnčala som, a Niall sa na mňa natisol.

,,Neboj ochránim ťa keď nám niečo vyskočí z telky." žartovne sa usmial. Veľmi vtipné.

,,Tak fajn teda. Vyber nejaký horor ty." dodala som napokon a sadla som si na sedačku. Niall sa uchechtol a vybral cédečko a na televízore sa začal rysovať film. Niall si vedľa mňa prisadol a začali sme sa dívať. Keď niečo skočilo na kameru, odvrátila som zrak a hodiny na stene boli oveľa zaujímavejšie. Stuhla som, keď si na mňa niekto položil ruku, no bol to len Niall.

,,Bojíš sa?" uprel na mňa zrak.

,,Nie. Milujem horory." ironicky som sa usmiala. Zasmial sa a oblapil ma oboma rukami. Zrazu sa odzhora ozval zvuk môjho mobilu.

,,Idem zistiť kto mi volá." oznámila som Niallovi a on prikývol. Vyšla som z obývačky, a napadla mi jedna vec.
Kde do čerta mám mobil? Nemôžem ho nájsť. Do riti! Zvoní, ale absolútne neviem určiť odkiaľ jeho zvonenie vychádza. Šla som po tme, a narazila som do nejakej hrude. Zase Harry.

,,Uups, sorry Harry. Len hľadám mobil, nevidel si ho?" prišlo mi vtipné, že sa s ním rozprávam ale nevidím mu do tváre.

,,Kto je Harry?" ozval sa šepot.

,,Prestaň." prevrátila som očami. Nenachytá ma. Znova už nie.

,,Kto je Harry?" šepotom zopakoval.

,,Si to TY! A teraz uhni." dochádzala mi trpezlivosť.

,,Naposledy. Kto? Je? Harry?" precedil pomedzi zuby. Grr, odpracte ho lebo vybuchnem.

,,Choď za pozrieť do zrkadla pako." viem že som protivná, ale nebaví ma hrať túto hru.

,,Nie som Harry. A kto ti je tu pako?" chytil ma za zápästia, a pritlačil ma na seba.

,,Nie je to vtipné." hlasnejšie som dodala, a nezaujato som sa snažila vymaniť zo stisku.

,,Čo nie je vtipné?" ozval sa odzhora Harry. Preboha, ono to fakt nie je Harry. ,,Rose?" volal na mňa pravý Harry odzhora.

,,Som tu dole." odkričala som mu.
,,A ty šašo, počkaj, idem zasvietiť, lebo doťahovanie s tebou ma už nebaví." vykročila som za zapínačom. Jeho ruka ma zastavila.

,,Čo máš za problém?" oborila som sa, no on mi neodpovedal. ,,Kde si zase?" išla som zasvietiť a podarilo sa mi to.

No nikto tu nebol. Vybehla som hore schodmi, rovno za Harrym.

,,Nebolo to vtipné." postavila som sa mu tvárou v tvár.

,,Čo nebolo vtipné? Chováš sa čudne." pozeral sa na mňa ako na zjavenie sveta.

,,Ja sa chovám čudne?! Ja?! Ty nás tu stále strašíš a poviem ti jedno. Lezeš mi na nervy." otočila som sa na odchod, no Harry ma zachytil za zápästia.

,,Rose. Neviem čo sa deje, ale ja som to nebol. Vážne." pozeral sa mi do očí.

,,Kto to teda b--" chcela som dopovedať, no v tom sa zhaslo svetlo.
Okej, vypla sa elektrina. Vôbec to tu nie je ako v horore, vôbec.

,,Harry?" nesmelo som zašepkala.

,,Tu som." odpovedal a chytil mi ruku.
,,Neboj." vydýchol.

,,Čo sa to dopekla deje?" ozvala som sa. ,,Harry ak je toto žart, prisahám že ti otrhám ruky.

,,Nemám s tým nič spoločné Rose. Úplne vážne." šepol.

,,Idem dole." dodal.

,,Čo? V žiadnom prípade! On tam je!" vypískla som.

,,Niall? Ja viem že je dole." stručne odpovedal.

,,Nie Niall. Bol tam ešte niekto. Niekto kto ma chytil, a ja som myslela žr si to ty." vysvetľovala som.

,,Kto to bol?"

,,Neviem. On len šepkal. Nerozoznala som ho."

Dole v predsieni:

Neisto som kráčala za Harrym, a on ma ochranársky držal za ruku. Pustil ma s tým, že on ide do obývačky, a ja sa mám ísť pozrieť na poistky. Bojím sa, no Harry vie čo robí. Alebo nie?

Išla som ku skrinke za poistkami. Zrazu na mojom chrbte pristála ruka. Trhla som sa a celá som stuhla.

,,Rose?" rozoznala som Niallov hlas. Vďakabohu.

,,Niall." šepla som a hodila som sa mu okolo krku.

,,Čo sa deje?" spýtal sa, keď zo mňa vycítil strach.

,,Eh, no... Je to tu strašidelné." šepla som. ,,A je tu nejaký zvláštny chlap."

,,Čo?" zasmial sa.

,,Hej Niall, to je tá tvoja frajerka?" vyrútil sa zpoza nás ten, ktorý nebol Harry. Niall konečne nahodil poistky,
a konečne som ho videla.

Bol to chalan menom Luke.

Bol to Luke z 5SoS.

,,To si bol ty?" obrátila som sa naňho.

,,Aj ja ťa rád spoznávam." natiahol ku mne ruku.

,,Takže načo si prišiel?" Niall sa pozrel na Luka.

,,Len som sa chcel spýtať, či nemáš kľúče od chaty v Corpuse. Nemôžem ich doma nájsť tak či by si mi ich nepožičial."

,,Hej. Tu máš." hodil Niall kľúče po Lukovi. Vďačne si ich zobral, a odišiel.

,,Dnes už žiadny horor." obrátila som sa Nialla, a on si ma vtiahol do objatia. Ľahli sme si spolu do postele, a posledné čo som vnímala, bolo to, že Niall má okolo mňa prehodenú pažu.

Nasledujúce ráno:

Prišla mi SMS. Pozrela som sa na mobil, a bolo päť hodín. PÄŤ HODÍN?
KTORÝ ČLOVEK MI POSIELA SPRÁVU O PIATEJ RÁNO?

√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√

Čo dodať. Snáď len dúfam, že sa vám páčilo. :)
Časť venovaná DomukaJendrikov ďakujem za všetky tvoje komenty :')
Asi táto časť bola nudná, ale hádam sa dala čítať.

Xx N Xx