Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

F o u r t e e n

Rose:

Zobudila som sa na zvuk šušťania. Nechcelo sa mi odliepať oči, no keď šušťanie doprevádzal už aj rachot, bola som donútená otvoriť oči. Videla som Nialla ako sa hrabe v mojom šuplíku.

,,Čo hľadáš?" zachrapčala som.

,,Nič. Spi."

Keďže bola ešte tma, rýchlo som zaspala. No keď už sa začalo rozvidnievať, zase som bola hore.

Otočila som sa na druhý bok a na hlavu som si položila vankúš. Dlho mi tam nevydržal, ihneď mi ho aj niekto zobral.

,,Už si hore?" šepkal.

,,Teraz už hej inteligent."

,,To som rád." pozrela som sa z mojej postele dole na zem, kde spal Niall na matraci. ,,Lebo ja už som hore od šiestej."

,,Tvoj bordel." vstávala som z postele a stiahla som zo sebou aj pár vankúšov.

,,Pozri sa čo robíš." rozčuľoval sa Niall.

,,Nechaj ma, ráno nemám na nič náladu." odvrkla som a šla som do kúpeľne.

Dala som si horúcu sprchu a vedela som, že mi spravila dobre pretože už mi viac nerobilo problém držať otvorené oči.

Vyšla som zo sprchy už v teplákoch a tričku a dala som si ešte špirálu. Nahodila som úsmev a vošla som dole do jedálne.

,,Dobré ráno."

,,Ale ale, slniečko na hnoji sa už dokonca aj usmieva." podpichoval ma Niall s plnými ústami. Sedel za belasým stolom spolu s mojou sestrou a mamou. Oco je zase v robote.

,,Buď ticho ty vyžierač."

,,Rose!" zahriakla ma mama. ,,Koľko máte rokov?"

Vyplazila som jazyk Niallovi ktorý sa u nás napchával raňajkami.

,,Podáš mi prosím šišku?" hovorila som Niallovi z druhého konca stola kde bol tanier s čerstvými šiškami.

,,A čo ak ju chcem ja?" zvihol pyšne bradu dohora.

,,Sú tam tri." pretočila som očami.

,,Čo ak chcem všetky tri?"

,,Tak to ťa budú musieť na koncert gúľať." načahovala som sa za šiškou ktorú mi nakoniec podávala sestra.

,,Dnes je tá oslava. Treba sa pripraviť. Varujem ťa, nikto ťa čakať nebude."

,,Až o štvrtej." pretočila som očami.

,,To ti pripomeniem keď bude za päť štyri." odkladala taniere zo stola.

,,No... ja už aj pôjdem. Bude treba aj našim pomôcť a ak bude treba aj niekoho zaviesť tak som jediný kto má auto, síce ešte môj brat..." vstával od stola a oprašoval si ruky od cukru zo šišky.

,,Samozrejme. Vidíme sa. A tešíme." prerušila ho moja mama a hneď ho aj šla odprevadiť k dverám.

Super. Špárala som sa vidličkou v odrobinách zo šišky. Nemám ani poňatia, čo na seba .

,,To si naozaj musela tú vidličku zašpiniť len kvôli tomu aby si sa rýpala v odrobinách?" krútila nado mnou hlavou popritom ako mi brala tanier. ,,Choď si prichystať oblečenie."

,,Oco s nami nepôjde?" vstávala som od stola.

,,Zlatko, teraz to má ťažké. Možno príde. Neviem."

,,Ešte stále sa to rieši?"

,,Áno. Veľmi a špinavo." povzdychla si mama.

,,Je to nefér."

Vošla som dnu do izby, zavrela som za sebou dvere a zvalila som sa na postel. Nie na dlho, lebo ma rachot v skrini ma hneď postavil na nohy.

Pomaličky a potichu som šla k skrini.. bože Rose, ktorý vrah by sa ti schoval do skrine...

V tom sa dvere na skrini otvorili a uštedrili mi ranu do nosa. Zo skrine vyšiel Niall s mojim čipkovaným prádlom v rukách. No, zbohom.

,,V tomto ťa chcem vidieť." poukazoval na čipkované spodné prádlo. Hojdal si s ním v rukách.

,,Vráť mi to! Zase som si nechala otvorené okno?" zobrala som mu vešiak z ruky. Pokývala som hlavou.

,,Hej. Nechal som si tu kľúče od auta." šmatral rukami po mojom stole.

,,Hm. Niekde tam sú." odpovedala som.

,,Nevidím."

,,Tak si otvor oči." odvkrnem.

,,Niečo sa deje?"

,,Nie."

,,Takže teraz si ideme klamať?" zatiaľ čo je na mňa otočený, zvalí papiere zo stola.

,,Nič..nejdem ti tu zaťažovať hlavu a okrem toho.. sú to veci do ktorých by som sa nemala miešať ani ja." mykla som plecami.

,,Tak mi to prosím povedz. Chcem pomôcť."

,,Keby sa to dalo,  v prvom rade pomôžem ja, Niall." uprene sa mu pozriem do očí.

,,Možno budem môcť."

,,Nebudeš vedieť ako. Proste sa do toho nemiešaj." zvýšila som hlas.

,,Som tvoj najlepší kamarát. Asi sa dá očakávať že sa do toho miešať budem!"

,,Kde bol môj najlepší kamarát pred rokom? Kde? Kde si bol keď som sa rozišla s Jackom, keď som to naozaj, ale naozaj potrebovala?" rozhorčene rozhadzujem rukami. Ostal ticho. ,,Tak to tu prosím nevyťahuj, že chceš so všetkým pomôcť." šepla som.

,,Fajn. Prepáč že som sa vlastne zaujímal. Fakt sa ospravedlňujem." zobral kľúče a namieril si to von z mojej izby.

A ja som myslela že sa všetko táto naspäť do fajn časov. Vráti, ale asi nie tak ľahko.

————————————————-
Hey everybody!
Nabudúca časť bude z pohľadu Nialla. Myslím:D ďakujem za podporu!

Votes & Comments pleasee! :')
Xx N Xx