Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

T w o

Niall:

Sľúbil som Rose, že jej všetko vynahradím. Teraz, keď máme pauzu sa konečne môžem venovať nielen rodine, ale aj mojim priateľom. Milujem svoj život, ale skeptické dni keď si nemôžete v kľude ani zjesť raňajky nie sú zrovna moja šálka kávy. A to už nehovorím koľko ľudí som zanedbal.

S Rose sme sa veľa hrávali , sedávali a pozorovali hviezdy na streche, aj keď nám to rodičia zakazovali. Učili sme susedkinho kocúra čúrať do kvetináčov, v ktorom mala vzácne odrody ruží.

Kradli sme pelendreky, ohovárali staré babky,potajomky sme kradli zo špajze nutellu a rozprávali sme si rôzne tajomstvá. S ňou sme robili tie najlepšie veci.

No potom som sa prihlásil do X-faktoru a veľa sa zmenilo. Síce sme s chalanmi skončili ako tretí, naši fanúšikovia sa postarali o to, aby sme sa stali najpopulárnejšiou skupinou na svete. Svoju prácu fakt milujem, no pri toľkých koncertoch, som nemal čas ani na seba a ani na niekoho okolo. Rose však nehodlám stratiť.

Nevzdám sa osoby, na ktorej mi záleží najviac.

Rose:

Stáli sme pred domom s Niallom v trápnom tichu. Nemala som mu čo povedať. Tak dlho sme sa nevideli, že som ho prestala vnímať ako človeka s ktrorým viete naraziť na spoločnú tému.

,,Už si s tebou nemám čo povedať Niall. Ani sa o to nebudem snažiť. A teraz ma pusť." slová mi veľmi ťažko vychádzali z úst. A aby toho nebolo málo, ešte sa mi hlboko pozeral do očí.

,,Celý čas som na teba myslel Rose." nadvihol mi bradu tak, aby sme si hľadeli jeden druhému do očí.

,,Niall nenahováraj mi tu tieto reči prosím ťa. Sto krát som ti volala no ty si mi nedvíhal. Snažila som sa ťa kontaktovať cez všeličo, len aby som sa s tebou mohla porozprávať. No ty, ty si na mňa proste kašľal, celý ten čas!" snažila som sa zadržat slzy, no nešlo to.

,,Asi sa to proste stáva... že sa ľudia tak blízki vzdialia na míle aj pocitovo aj reálne." mykla som plecami a smrkla som.

,,Neplač prosím." utrel mi slzy a pritiahol si ma do objatia. Chcela som mu odporovať, no presne toto som potrebovala. Jeho objatie.

,,Ja len...je mi to ľúto." dostala som zo seba.

,,Rose odpusť mi to. Všetko." zamrmlal tichým hlasom do môjho pleca. Zostala som ticho.

,,Rose?"

,,Hm?"

,,S tou Cambridge.. to naozaj si zostala tu, v Írsku kvôli mne?"

,,Ale to som nevedela že odcestuješ do X Factoru. Keby som to vedela, tak idem na Camb-"

,,Panebože." chytil sa za hlavu a zúfalo sa na mňa pozrel. ,, Ja som idiot."

,,V pohode, aspoň máš úspešnú kariéru." mykla som plecami.

,,Môžeš pre mňa niečo spraviť?" opýtal sa ma.

,,No. Pýtaj sa."

,,Ale nesmieš odpovedať nie."

,,Nevyspím sa s tebou." bachla som ho do pleca.

,,Ty si teda-" pretočil očami. ,,Dnes večer u mňa na streche?" pustil ma a žmurkol.

,,Tak to teda nie." musela som sa pousmiať nad starými časmi ktoré sme trávili u nich na streche.

,,Takže o pol deviatej."

,,NIE!" zdôraznila som svoj odpor.

,,Mám si kľaknúť na kolená? Ja si kľaknem na kolená. Ty si to chcela. Už kľačím." môj pohľad sledoval Niallove pohyby ako si kľakol. On si naozaj kľakol.

,,Okamžite prestaň." precedila som pomedzi zuby a nervózne sa obzerala po Írskej ulici. ,,Vstávaj!" štuchla som ho.

,,Nie."

,,Postav sa ti vravím."

,,Haha si v koncoch, priznaj to." smial sa na mne.

,,Ja tu aspoň nie som tá ktorá kľačí ako idiot. Neskúšaj moju trpezlivosť a vstaň!" priblížila som sa k nemu.

Začula som zvuk auta prechádzajúceho cez ulicu.

,,Dobre urobím čo budeš chcieť, len už vstaň!"

,,Veď už stojím." dvihne ruky do obranného gesta.

,,O pol deviatej." žmurkne odíde do svojho domu.

O pol deviatej:

Už dlho som sa netrepala cez naše okno na Niallovu strechu. A tak tu stojím a rozmýšľam, či to zvládnem.

Kedysi som to mala natrénované, sedávali sme tam skoro každý večer, no teraz po 100 rokoch sa tu opäť trepem ako po opici.

Je to len strecha. A okno. A jeden neschopný tvor.

Vyklonila som sa z okna a na tvár mi doľahol čerstvý nočný vzduch. Do riti, buď náš dom vyrástol alebo to tak vysoko naozaj bolo?

Proste nohy na parapetu a skok. Jednoduché. Radšej som si privrela oči keď som sa vzpriamila na skok. O nič nejde, však?

,,Bože už skoč." začula som šepot.

,,Idiot, vieš ako som sa zľakla?" obzerala som sa kde je. ,,Ide mi tu len o život keby si chcel vedieť."

Po polhodine Niallových narážok som skočila len z princípu, že som nemohla zniesť jeho narážky. Už teraz aspoň nemám kam spadnúť.

Niall sedel opretý o kopu mäkkých vriec na sedenie. Mal so sebou dve lyžice a vedľa seba veľkú Nutellu. Viete, tú ktorá sa dá ťažko zohnať.

,,Staré časy sa dajú vrátiť?" zasmiala som sa a rozbehla som sa k vreciam a Niallovi. Chcela som sa prasknúť priamo do nich, sú extrémne mäkké.

To bola moja ideálna predstava. Avšak cestou k Niallovi a vreciam, som sa stihla potknúť o strešný výklenok ktorý spôsobil, že som celkom neschopne spadla zhodou okolností priamo na Nialla, ktorý sa bolestivo skrútil.

,,Nehrň sa tak na mňa! Ja viem som neodolateľný, ale nepotrebujem mať dolámaný zadok, ešte sa mi zíde vieš?" zasmial sa, a keďže sme na sebe už ležali, prehodil cez mňa jeho ruku.

,,Prepáč. Bolo to omylom." zasmiala som sa aj ja. Chvíľu sme tam len tak ležali a hľadeli na hviezdy.

,,Vieš ako sa volá tamtá hviezda?" spýtal sa a ukázal na hviezdu ktorá bola zo všetkých najkrajšia a najjasnejšia.

,,Čo ja viem. Z geografie som mala trojku.".

,,Je to Polárka. Alebo Severka. Námorníci podľa nej určovali sever. Je z miliónov najjasnejšia."

,,Toto som potrebovala pre život vedieť."

,,Je ako ty Rose. Hviezd na nebi je miliarda. No len jedna z nich je najjasnejšia a najkrajšia. Presne ako ty." povedal a jemne ma pobozkal na čelo.

____________________

V prvom rade chcem poďakovať babám, ktoré mi napísali koment, a vďaka nim je táto časť. :) takže ďakujem.

Ale ďakujem tým čo to tu čítajú a votes a comments aby som vedela či s týmto príbehom pôjdem ďalej.

Ďakujem :) Ily <3

Xx N Xx