Nezamiluj sa do idiota

3.V nebi :)

"Výborne sa bozkávaš." 

Posúdil Lukáš, keď sme sa od seba oddialili. 

"Ty nie si tiež na zahodenie." 

"Čakal som lepšie hodnotenie." 

Tváril sa veľmi urazene, čo ma pobavilo.

"Lepšie si nezaslúžiš." 

Zažartovala som. Samozrejme, že by si zaslúžil to najlepšie hodnotenie, ale nechcela som, aby sa cítil ešte viac namyslene ako doteraz. 

"Určite si na ten pocit zabudla." 

"Na aký pocit?"

"Na ten, ako keby si sa vznášala v nebi. Presne tak sa cítim, keď ťa bozkávam." 

Usmieval sa na mňa s tým svojím očarujúcim úsmevom. Takže sa cíti ako v nebi? Čiže sa cítime úplne rovnako, keď sa spájajú naše pery? Toto ma prekvapilo, ale zároveň aj potešilo. Takže keď sa bozkávame, tak si vytvárame svoje vlastné nebo, ktoré však navštevujeme len my dvaja v určitom okamihu.

"Ten si už vôbec nepamätám."

Zaklamala som mu. Veď na ten úžasný pocit by som nezabudla ani keby som veľmi chcela. Znova zopakoval to, čo dnes už niekoľkýkrát, ale napriek tomu mi to vôbec nevadilo. Mohli by sme tu stáť celý deň a len sa tak bozkávať a ja by som určite nebola proti. 

"Ako to hodnotíš?" 

Frajersky sa na mňa usmieval a mne bilo srdce ako o život. To len on ma dokáže tak veľmi poblázniť, že nedokážem na nič iné myslieť ako na neho. 

"Stále sa lepšíš. Možno o nejaký ten rok bude z teba ten najlepší bozkávač." 

"O rok? Už teraz som najlepší." 

Povedal môj namyslený priateľ, ktorého z celého srdca milujem. 

"Mali by sme ísť k tomu riaditeľovi." 

Prerušila som radšej našu tému lebo by zas viedla k rovnakej veci ako pred tým. Nie, že by mi to veľmi vadilo, ale dnešný deň chcem stráviť aj inak a nie len zamestnávaním svojich pier. 

"Aj tak v riaditeľni nie je. Veď išiel nedávno okolo nás." 

"Tak sa vrátime naspäť do triedy?" 

"Nie, mám lepší nápad." 

Povedal a ja som mu nestihla ani odpovedať a už ma mal na rukách. 

"Ja mám aj vlastné nohy." 

Zatvárila som sa nahnevane. Bolo to od neho romantické gesto, ale prešla by som aj sama.

"Naozaj? A ja som si myslel, že žiadne nemáš." 

Ironizoval Lukáš, ktorého som hneď buchla do hrude. 

"Au, to bolelo!" 

Skríkol i keď ho to vôbec nemohlo bolieť. To by som musela chodiť aspoň dvadsať rokov do posilovni, aby som mala aspoň nejakú tú silu, ktorú by zacítil. 

"Ty si idiot."

Prekrútila som očami, na čom sa len roztomilo zasmial.

"A ty si moja princezná." 

Pobozkal ma na čelo a o pár metrov ďalej ma položil na lavičku. 

"Čo tu robíme?" 

"Ty sedíš a ja stojím." 

Zasrandoval Lukáš, ktorého humor asi nikdy neopustí, ale práve to sa mi na ňom veľmi páči. 

"A prečo tu sme?" 

Zmenila som pre istotu otázku a dúfala som, že v nej zas nenájde niečo, čo by mohol použiť proti mne.

"Ideme na menší výlet." 

"Na výlet?"

Začudovala som sa, keďže sme mali ísť za riaditeľom a nie na nejaký výlet.

"Áno. Sľúbil som ti predsa tú zmrzlinu." 

"To myslíš vážne?"

Začínala som pochybovať o tom, že má v hlave ešte nejaký rozum.

"Prečo by som to nemal myslieť vážne?" 

"Máme ísť do riaditeľne a ešte máme šesť vyučovacích hodín." 

Vysvetlila som mu moje prekvapenie. Niekoľko rokov som už vzorná a slušná študentka, ktorá si nevyhľadáva problémy, ale zrazu príde tento a už je problém na každom rohu. 

"Ideálny čas na to, aby sme odišli." 

"Po sto rokoch si v škole a už chceš z nej odísť?" 

"Máš na mňa zlý vplyv, čo ti poviem." 

"Ja na teba?"

Začudovala som sa, keďže ja som tá, čo chce, aby sme zostali v škole, narozdiel od neho.

"Keby nebolo teba, tak by som si nesadol dopredu a to by znamenalo, že by som neukázal prostredník takže by sme nemuseli ísť ani do riaditeľne. A na tejto chodbe sa nachádzame práve skrz tento dôvod. Takže máš na mňa zlý vplyv, ale ja sa nesťažujem. Len chcem, aby sme si dnešný deň spríjemnili. Máš osemnásť rokov a hádam nechceš tvrdnúť v škole." 

"Musím tvrdnúť v škole, ak chcem niečo v budúcnosti vyštudovať." 

"Jeden deň ťa nezabije." 

Prevrátil očami tentokrát Lukáš, ktorý veľmi naliehal na to, aby som súhlasila.

"Vybavím ti ospravedlnenku a všetko vyriešim s riaditeľom. Len prosím, poď so mnou." 

Usmieval sa na mňa a v tej chvíli bolo ťažké povedať slovo "Nie".

"Pôjdem, ale musíš mi sľúbiť, že nebudeme mať z toho žiadne problémy a že ma dnes už nepobozkáš." 

"Že ťa dnes nepobozkám?" 

"Áno. Lebo ak to bude pokračovať ako doteraz, tak si o chvíľu nebudem cítiť svoje pery." 

Ďakujem za prečítanie. Budem vďačná za všetky komentáre a hodnotenia. Dúfam, že sa vám táto časť páčila.