Nezamiluj sa do idiota

77.Pestúnka :)

"Prečo na mňa tak zazeráš?"

Zasmiala som sa, keďže jeho pohľad ešte stále mieril na mňa.

"Myslel som si, že ty mňa už nie."

"Podľa čoho si súdil? Ja nie som dievča, ktoré by bolo každý deň zamilované do druhého chlapca. To si si už mohol všimnúť."

"To ja viem, že nie si. Lenže si odmietala moje pery. Tak čo som si mohol myslieť?"

"Napríklad, že sa na teba hnevám. Čo je len tak mimochodom pravda."

Vysvetlím mu môj odmietavý prístup.

"Kvôli čomu sa hneváš?"

"Chodíme spolu už nejakú tú chvíľu a ty máš predo mnou samé tajomstvá. Najprv Zuzka, teraz Lilien. Hovoril si, že si už s tajomstvami skončil, ale nemám ten pocit. Chcem vedieť na čom som, ale ako, keď mi všetko tajíš?"

Nebudem mu skrývať svoje pocity. Rozhodla som sa, že budem úprimná. Aj tak by sám neprišiel na dôvod môjho odmietavého pristúpu. Keby áno už by to hádam riešil a nezahováral to.

"Počkaš tu? Po niečo si pôjdem a hneď sa vrátim."

Trošku hlúpa otázka. Kam by som len mohla ísť? Veď som v nemocnici.

"Choď, ale s útekom aj tak nič nevyriešiš."

Luky prevrátil očami a pobozkal ma na čelo. Má šťastie, že som mu aj to miesto nezakázala.

"Budem sa ponáhľať. Daj mi na ňu pozor."

Usmial sa na Dominiku, ktorá hneď na jeho prosbu prikývla. Keby som však bola blízko smrti, tak by mi veľmi aj tak nepomohla. Pamätám si, že sme v škole nacvičovali prvú pomoc na figuríne. Každému to išlo, okrem nej. Keď Dominika pritlačila na hrudník, tak figuríne až hlava odletela. Myslím, že si viete predstaviť, že akú jemnosť do toho dala. Nechcem si ani len predstaviť, že čo by bolo so mnou, keby mi ona mala poskytnúť pomoc. Asi by mi zlámala všetky kosti. Pri tejto predstave mi to nedalo a musela som sa zasmiať.

"Čo je vtipné? To, že ti odišiel milenec?"

"Milenec?"

Zaskočilo ma to pomenovanie.

"Tak hádam ste nepodstúpili umelé oplodnenie."

"Nie, nepodstúpili."

"No ešte aby hej. To si treba užiť. Veď je to dobré."

Domča zas nesklamala. Jej rady do života vždy stáli za to.

"Vieš bez milovania nie je potešenie."

Takáto múdrosť mohla pochádzať len od nej. Nové príslovie ako vyšité pre ňu. Sama sa tým totiž riadi. Nie, nemyslím tým, že stopuje autá na diaľnici v mini sukničke. To zas nie! Ale už mala aspoň šesť partnerov. A to vlastne ani neboli poriadne vzťahy. Práve oni by sa dali nazvať milencami a nie Lukáš.

"To mi je jasné."

Súhlasím s ňou. Keby som nie, tak by mi to tĺkla do hlavy ešte najmenej hodinu, aby som nakoniec nedobrovoľne súhlasila.

"Ešte si mi stále nepovedala o svojom poprvé. Bol jemný alebo divoch?"

"Nemohli by sme sa rozprávať o niečom inom?"

Nerada rozprávam o takýchto veciach. Je to totiž súkromie, ktoré by malo zostať len medzi štyrmi očami a štyrmi ušami.

"Bol zlý?"