Nezamiluj sa do idiota

80.Nezamiluj sa :)

"Neprovokuj ju, Lili."

Zasmial sa Lukáš. Neskoro, už som vyprovokovaná akurát dosť. Ak nedostanem vysvetlenie, tak to nedopadne dobre ani pre jedného z nich.

"Baví ma to. Je pekné, že tak veľmi žiarli."

Keď ti rozbijem ústa, tak sa ti to páčiť už tak veľmi nebude. Môžeš si byť tým istá. Údery rozdávam naozaj silné.

"Je zlatá, ale nechcem jej robiť zbytočne nervy."

Ja ich mám oprávnene. Veď ma berú ani neviem kam. On a jeho frajerka, milenka, kamarátka s výhodami. Ja ani neviem, čo pre neho znamená.

"Viete, že som tu prítomná?!"

Opýtala som sa nahnevane. Hovorili totiž o mne, ako keby som bola nejaký vzduch. To sa mi vážne nepáči.

"Teba sa nedá prehliadnuť."

Zareagoval na moju otázku Luky.

"Ani prepočuť."

Zasmiala sa Lilien. Tá si fakt o veľa koleduje.

"Kde vlastne ideme?"

"To je prekvapenie."

Na toto slovo som už smrteľne alergická. Aj tak sa to neskoršie dozviem, tak prečo to musí byť až tak veľmi tajné? Nemohli by mi to len pekne povedať? Kľudne by som sa zatvárila prekvapene, ak im ide len o to.

"Neboj sa. Nejdeme ťa zhodiť z útesu."

Žartovala tá hnedovláska, ktorá by z toho útesu kľudne mohla skočiť. Aspoň mne by vôbec nechýbala.

"Nemrač sa. Nepristane ti to."

Venoval mi pohľad Lukáš. Určite si všimol, že ju v duchu preklíňam. Naozaj nám mohol vybrať lepšiu spoločnosť. Prečo to musí byť práve ona? O chvíľu sme už sedeli v aute. Za volantom bola Lilien a my sme boli na zadných sedadlách.

"Musím ti zaviazať oči."

Usmial sa na mňa Lukáš a z vrecka vytiahol šatku. Veľmi dobre som ju poznala, keďže som ju už raz mala na očiach. Bola to tá, ktorá patrila jeho mame. V hlave som mala deja-vu.

"Tak mi ich zaviaž."

Neprotestovala som. Dobre viem, že pri ňom nemám na výber.

"Páčia sa mi tvoje oči. Ťažko sa mi ich vzdáva."

Pozeral sa na mňa s úsmevom na tvári. Spomenula som si na riadky v jeho denníku. Hľadám ťa v stovkách žien, ale nenachádzam ťa. Viem totiž, že som ťa stratil. V dobe, keď som sa rozlúčil s tými zelenými očami, čo vo mne vzbudzovali život. Že by pre neho znamenali stále to isté? Táto myšlienka ma nútila, aby som sa usmiala.

"Si nádherná, keď sa usmievaš."

Dal mi kompliment a ja som hneď zvážnela. Nemôžem mu dať najavo, že ma má stále omotanú okolo prsta.

"Podaj mi ju. Dám si ju na oči sama."

Ponúkla som sa, ale on mi ju aj tak nechcel dať. Preto som si ju musela zobrať sama.

"Zaviažeš mi to?"

Opýtala som sa, keď som ju už mala na očiach. Neodpovedal mi, ale rovno sa pustil do práce. Zaviazal mi ju naozaj pevne. Som zvedavá či mi ju potom bude vedieť odhrčkať.

"Ďakujem."

Poďakovala som mu. I cez šatku som cítila jeho pohľad. Viem, že sa mi pozeral priamo do očí.