Nezamiluj sa do idiota

53.Polícia :)

"Chlapci už by aj stačilo!"

Skríkla som po pár minútach, keďže sa od seba ešte stále nechceli vzdialiť. Presne viem, ako táto bitka dopadne. Z Martiny Weissovej sa opäť stane sestrička. Asi by som mala vysokú školu zamerať na takýto odbor. Myslím, že pri Lukášovi by sa mi to veľmi zišlo, keďže ten riskuje svoje zdravie takmer stále.

"Lukáš, Nikolas!"

Oslovila som ich, aby pochopili, že sa rozprávam s nimi. Lenže moje slová opäť leteli kamsi do prázdna. To som vážne čakala, že títo chlapci budú počúvať dievča ako som ja?!

"Do riti! Prestaňte!"

Už som bola dosť vytočená. Keď vidíte bitku, v ktorej je jeden z aktérov váš priateľ, tak určite nebudete tlieskať a povzbudzovať ho, aby tomu druhému rozbil ústa. Budete sa snažiť zo všetkých síl, aby ste to zastavili. Pozerať sa na krv, modriny alebo iné zranenia, to nie je určite príjemný pohľad.

"Veď ma počúvajte!"

Kričala som už cez slzy. Lenže oni boli tak veľmi sústredení na bitku,že si to vôbec nevšímali. Dobre, tak pre nich som bola vzduch, ale čo tí ďalší ľudia, ktorí prešli okolo nás bez povšimnutia? To im je vážne jedno, že sa tu o chvíľu pozabíjajú? No jasne, Slováci...

"Lukáš!"

Skríkla som a srdce mi skoro vyskočilo z hrude, keď mu Nikolas daroval silný kopanec do brucha. Človek by už čakal, že padne na zem a všetko sa skončí, ale nie, práve naopak. Týmto úderom sa všetko len začalo. Už som s nimi strácala trpezlivosť. O chvíľu sa z nich stanú invalidi a ja sa o tohto idiota vážne nebudem starať, keď sa správa ako prvotriedny hlupák!

"Prosím, prestaňte!"

Skúsila som ďalšiu metódu. Možno sa nado mnou zľutujú, veď nie sú zlí ľudia. Mýlila som sa. Znova som bola ignorovaná. Maťa! Premýšľaj! Ako sa dá upútať mužská pozornosť?

"Luky? Je mi zima, poď si ma zohriať."

Povedala som, keď som si vyzliekla svoje tričko. Neodsudzujte ma za to. Nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo. Toto už zrazu zabralo. Lukáš mi hneď venoval svoj pohľad a nie len on. Pozeral sa na mňa aj Nikolas a všetci okoloidúci.

"Wau, už nie som vzduch!"

Zareagovala som na zvýšenú pozornosť.

"Maťa, čo blázniš?"

Zasmial sa Lukáš, keď prišiel ku mne.

"Nechcem aby si sa bil."

"Kvôli tomu sa nemusíš vyzliekať."

Stále sa smial môjmu riešeniu celej situácie. A čo iné som mala robiť? Veď celú dobu ma ignoroval až doteraz.

"Nepočúval si ma."

Vysvetlím mu moje konanie a prevrátim očami.

"Ale áno, počul som všetko, čo si kričala. Veď som skoro uhluchol, také oktávy si dávala."

"Som rada, ze si zo mňa uťahuješ."

Pokrútila som nad ním hlavou a ruky som si prekrížila na hrudi.

"Prepáč."

Pobozkal ma na pravé líce.

"Neodpustím."

Tvárila som sa veľmi urazene.

"Naozaj je mi to ľúto. Prestal som sa ovládať. Nemám rád, keď si niekto berie tvoje meno do papule!"