Nezamiluj sa do idiota

51.Len Lukáš :)

"Asi by som už mala ísť."

Bleskovo som sa postavila zo stoličky.

"Ešte zostaň, prosím."

Snažil sa robiť psie očká, ale veľmi mu to nešlo. Aspoň mňa by nimi neobmäčil.

"Rada by som tu s tebou zostala, ale práve mi písal Lukáš, môj priateľ, že mám ku nemu prísť. Vraj má pre mňa nejaké prekvapenie."

Vymyslela som si na mieste. Potrebovala som sa zbaviť jeho spoločnosti. Nie je to zlý chlapec, ale už si trošku dosť dovoľuje. Nepovedala by som nič, keby som bola slobodná, ale mám Lukyho, ktorého z celého srdca milujem a on to dobre vie. Tak prečo ten dotyk ruky a približovanie sa? Aký to malo zmysel?
"Odveziem ťa?"

Ponúkol sa a ja som pohotovo pokrútila hlavou.

"Určite? Bola by si tam rýchlejšie a auto je určite viac pohodlnejšie ako autobus."

Snažil sa ma prehovoriť. Asi chcel byť so mnou ešte dlhší čas, ale ja som to nechcela. Práve naopak už som sa tešila na moment, kedy od neho odídem. Opakujem, že je to dobrý chlapec, ale ja mu nejdem dávať žiadne nádeje, keď viem, že svojho princa nikdy neopustím. To by som musela byť obrovský blázon, aby som vymenila chlapca, ktorého poznám od detstva za niekoho, koho priezvisko si už ani nepamätám. Viem, že mi ho hovoril, ale nepovažovala som to za dôležité a tak mi to z hlavy rýchlo utieklo.

"Pôjdem autom."

Nikolasovi zasvietili v očiach hviezdičky. Začal sa tváriť až príliš nadšene. Občas som mala pocit, že vyhral v nejakej lotérii. Lenže on sa tešil, že bude so mnou. Nechápem! Ja by som v tomto prípade brala radšej peniaze. Veď Lukyho zlatokopka sa nikdy nezaprie.

"Super, tak ťa k nemu odprevadím."

"Hm, nemyslela som tvoje auto."

Poviem trošku neisto a jeho tvár skamenie. Ako keby nevedel, ako má reagovať. Neusmieval sa, ale nemal ani smutnú tvár. Bol až príliš neutrálny.

"A koho?"

"Lukášove."

Zaklamem bleskovo ako nejaký profík.

"Už ho našiel?"

Úplne som zabudla na fakt, že mu ho niekto ukradol. Moje IQ je na tom naozaj biedne.

"Samozrejme."

Snažím sa znieť presvedčivo.

"Kde bolo?"

"Pri kostole."

Vážne? Martina, vážne? Môžeš povedať hocijaké miesto na svete a ty povieš toto? A čo by tam vlastne robilo? Či ho ukradol nejaký kňaz alebo stará babička? V klamaní asi naozaj nie som dobrá. Teda určite!

"Pri akom?"

"Pri bielom."

Môj mozog už asi prestáva pracovať. Lebo tých bielych kostolov je na Slovensku len zopár. Všetky ostatné sú čierne alebo červené, no nie?

"Aha. Počkám tu s tebou na neho."

"To nemusíš."

Snažím sa byť milá i keď by som ho už rada odo mňa vyhodila.

"Chcem si byť istý, že ťa opäť nebudú otravovať nejakí hlupáci."

Hlavne, že on nás otravoval, keď som bola vonku s Lukášom a k tomu sa s nami aj fotil ako nejaký posadnutý fanúšik. To vôbec nebolo hlúpe, kdeže...