41.Fanúšik :)

3.4K 294 20
                                    

Zostala som stáť nehybne pred jeho domom. Po pár minútach došiel ku mne aj Luky.

"Kde je auto?"

Len myknem plecami, keďže ani ja netuším, kde sa práve nachádza.

"Odparkovala si ho niekde inde?"

"Ja?"

Vypleštím na neho oči.

"Áno."

"Veď ani nemám vodičský preukaz."

Bránim sa a popieram jeho obvinenie.
"Ale premiestniť si ho mohla."

"Prečo by som to robila?"

Nechápala som. Veď ja nie som z tých dievčat, ktoré sa vyznajú do áut. Ani neviem rozlíšiť spojku, brzdu a plyn.

"Aby si sa mi pomstila, že som ťa nevaroval skôr, že si ešte nezrušila hovor."

Pozerá sa do zeme, ako keby nechcel nadviazať očný kontakt. Podídem k nemu bližšie a ruky si oviniem okolo jeho krku.

"Veď si nič zlé nespravil. Cítila som sa síce zahanbene, ale myslím, že by si tu moju zbierku cucflekov všimla aj tak. A teraz som sa jej nemusela aspoň pozerať do očí."

Vysvetlím mu. A on mi konečne venuje pohľad. Srdce sa mi prudko rozbúši, keď sa naše oči stretnú. Na jeho modré oči mám obrovskú slabosť.

"Máš nejakú teóriu, že kde mohlo moje auto zmiznúť?"

Zaváham a rozmýšľam nad nejakým logickým odôvodnením.

"Vlastníš auto, ktoré má schopnosť neviditeľnosti?"

Priznávam, že toto nebolo veľmi pravdepodobné, ale nič lepšie ma nenapadlo.

"Jasné, to bude určite kvôli tomu."

Ironizuje a baví sa na mojej bujnej predstavivosti.

"Zamkol si ho, keď sme išli dnu?"

Napadne ma len tak odrazu.

"Do riti!"

Chytí sa nahnevane za čelo.

"To znamená, že si nezamkol?

"Hej."

Uisti ma v mojej dedukcii.

"Prečo si nezamkol?"

"Ponáhľal som sa ku nám domov. Maťa, mal som ťa plnú hlavu. Nedokázal som rozmýšľať ešte aj nad mojím autom."

Spomeniem si na dôvod, prečo sme sa tak ponáhľali a hneď mi to vyčarí úsmev i keď teraz tu vládla dosť pochmúrna nálada.

"Čo budem teraz robiť?"

Ak ste si mysleli, že otázka bola smerovaná mne, tak sa veľmi mýlite. Lukáš totiž viedol monológ a nervózne sa prechádzal hore-dole. Už som ho nemala vo svojom náručí. Možno to vyznie hlúpo, ale jeho telo mi chýbalo omnoho viac ako nejaký štvorkolesový dopravný prostriedok.

"Som debil, idiot, imbecil, tupec!"

Nadával si a pútal na seba pozornosť. Ešteže býva na dedine, takže sa tu nepohybuje veľa ľudí.

"Somár, hlupák..."

Pokračoval v urážkach. Keď sa to zvrhlo až na oslovenie na K, tak som sa rozhodla, že ho zastavím. Postavila som sa pred neho a zabarikádovala som mu cestu, aby už nemohol kráčať ďalej. Už mi tá jeho priamka išla na nervy.

Nezamiluj sa do idiotaTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang