Nezamiluj sa do idiota

31.Alkohol :)

"Čo je, Luky?"

Opýtala som sa, keď len nemo na mňa hľadel.

"Tie krajčírky naozaj obdivujem."

Narážal na moju čiernu čipkovanú podprsienku.

"Ty si idiot."

Zasmiala som sa a on sa pustil do bozkávania celého môjho tela. Hovorí sa, že človek ma pri milovanej osobe motýliky v brušku, ale ja som tam mala minimálne pterodaktyly. Celé telo sa mi až chvelo túžbou a bolo mi teplejšie ako v samotnom pekle. O chvíľu som cítila jemné šteklenie po brušku. To sa už realizoval Luky, konkrétnejšie jeho jazyk.

"Lu-ky."

Vydala som ťažšie zo seba. V tom okamihu sa opäť vrátil k mojim perám.

"Áno?"

Opýtal sa ma tesne pred nimi. A moje pery mohli úplne zošalieť.

"Ja len, že..."

Išlo to zo mňa ako z chlpatej deky. Asi sa mu nechcelo čakať na pokračovanie a tak mi začal bozkávať krk.

"Lu-ky."

Lukáš sa zasmial a hneď sa odo mňa odtiahol.

"Rýchlo hovor, lebo sa mi ťažko odmieta tvoje telo."

V očiach mu doslova svietili hviezdičky. Nikdy ich nemal viac žiarivejšie ako teraz.

"Mi-lu, miluj, milujem ťa."

Spájanie slabík mi nešlo zrovna najlepšie, čo nútilo Lukáša do  škodoradostného úsmevu.

"Aj ja te, teba."

Skúsil napodobniť môj špecifický druh reči, keď bol pri mne nebezpečne blízko. Drgla som do neho, aby som ho upozornila, že by si zo svojej ženy nemal robiť posmech.

"Ospravedlňujem sa. Vyžehlím si to u teba."

Nestihla som ani reagovať a už mi vsunul jazyk do úst. Aj keby som bola najviac nahnevaná, tak by som mu hneď všetko odpustila. Boli to veľmi vášnivé bozky, pri ktorých som sa mu až zarývala nechtami do chrbta. Po bozku však veľmi zvážnel a ľahol si vedľa mňa. Čo sa deje?

"Maťa, ja nemôžem."

Smutne sa na mňa pozrel a chytil ma za ruku.

"Čo?"

Použila som to najkratšie slovíčko, ktoré ma v tej chvíli napadlo.

"Nemôžem sa s tebou vyspať."

"Pre- čo?"

Ešte stále som prudko dýchala. V hlave mi blúdilo niekoľko myšlienok. Možno má nejakú pohlavnú chorobu. To ma napadlo hneď ako prvé. Veď prečo by to inak zastavil, keď sme sa obaja do toho tak šťastne vžili?

"Nemyslím, že je to dobrý nápad."

Je v poriadku? Veď pred chvíľou si tú moc nado mnou užíval a teraz si myslí, že to bola chyba? Možno ho ešte stále bolí jeho telo po otcovej návšteve a teraz sa bojí, že by ho za toto ešte viac zmlátil, keby to náhodou zistil. Čo to hovorim? Veď on sa ničoho nebojí ani diabla v koži môjho otca.

"Bolí ma to."

Žeby som uhádla? Ale veď na tele nemal ani modrinu, mal výbornú schopnosť sebauzdravovania. Alebo ho bolí ten chrbát? Asi som sa mala viac krotiť. Ale skúste si to s ním a pochopíte, že je to nemožné.

"Bolí ma to, ale musím túto príjemnú ponuku odmietnuť."

"Prečo?"

Vôbec som ho nechápala. Musel mať vážny dôvod, inak by to neodmietol. Veď je to chlap!