Nezamiluj sa do idiota

5.Darček :)

"Všetko najlepšie k narodeninám, Martina." 

Podal mi čiernu krabičku do rúk.

"To je pre mňa?" 

Pozrela som sa na neho prekvapene. Musím uznať, že ma potešila už len tá krabička a v tej chvíli mi bolo absolútne jedno, čo sa v nej nachádza. Hlavné bolo, že je to od neho. 

"Tak už to otvor." 

Povedal nadšene. Asi sa už tešil na moju reakciu a keďže som ho nechcela sklamať, tak som sa hneď pustila do otvárania. Odviazala som stužku a pomaličky otvorila krabičku. Zostala som však šokovaná. V tej krabičke sa totiž nachádzala ďalšia menšia krabička. To si hádam robí zo mňa srandu! Pousmiala som sa a zobrala do rúk i tú maličkú. Potom som zopakovala celý proces otvárania. A v tejto krabičke sa už našťastie nenachádzala ďalšia jej miniatúra. Možno sa už do nej žiadna iná nezmestila. Nachádzal sa v nej však ďalší netradičný darček. Obyčajný maličký kľúč. Pozrela som sa na neho obareným pohľadom. 

"Potešil ťa darček?" 

Opýtal sa s úsmevom ako keby som tam mala nájsť diamantový prsteň.

"Kľúčik? Ty si mi dal k narodeninám kľúč?"

Stále som nechápala zmysel jeho originálneho darčeka. Určite by sa veľa dievčat potešilo obyčajnému kľúču... V tej chvíli som si začínala myslieť, že môj priateľ nie je žiadny expert na darčeky. 

"Nie je to obyčajný kľúč."

"Máš pravdu, tento je netradične z plastu." 

Pokrútila som nad jeho vetou hlavou. Pane Bože, za čo ma to trestáš? Pýtala som sa v hlave.

"To je úplne jedno, že z akého je materiálu. Dôležité je, že k čomu patrí." 

"Dúfam, že patrí k nejakej obrovskej truhlici s pokladom." 

Žartovala som. Bolo mi jasné, že odtiaľ patriť nebude. Vyzeral totiž, ako keby ho ukradol svojej malej sestričke, konkrétne z nejakej jej zbierky hračiek.

"Zlatokopka sa zas prejavuje?" 

Pokrčila som nad jeho otázkou plecami. Viem, že som hovorila, že by ma od neho potešilo hocičo, ale kľúčik? To už hádam každý človek dá svojej priateľke lepší darček ako on. Začínala som byť z toho smutná. Asi som sa v ňom sklamala a nie je taký romantik ako som si myslela.

"Je to kľúčik od môjho srdca. Rozmýšľal som, že čo ti dám a nakoniec som si uvedomil, že žiadny darček neprekoná lásku." 

Usmial sa na mňa a v tej chvíli som sa musela usmiať aj ja. Začínala som si vyčítať, že ako som ho mohla obviniť, že nie je romantik. On je romantik a ešte aký. Ten najväčší na svete. Hneď som sa mu vrhla do náručia a silno som ho objala. 

"Ďakujem." 

Zašepkala som mu do ucha. 

"Nemáš za čo." 

Zašepkal mi pre zmenu do ucha on, môjho srdca šampión. 

"Ostatné darčeky ti dám zajtra. Nechal som si ich všetky v škole." 

Prezradil mi Lukáš a mne až vtedy došlo, že svoje batohy už dnes neuvidíme. No nevadí, toto mi za to určite stálo. 

"Ideme na tú zmrzlinu?" 

Opýtala som sa ho a on prikývol hlavou. Potom ma chytil za ruku a takto pekne sme prišli až pri stánok.

"Malá zelené jablko a malá citrónová, poprosím." 

Vypýtal si zmrzliny Lukáš. Potom mi jednu z nich podal do rúk. Nebola to žiadna iná než zelené jablko.

"Moja obľúbená." 

Poznamenala som, keď mi ju podával. 

"Ja viem. Preto som ti ju kúpil."

"To si si pamätal? Veď už prešlo toľko rokov, čo sme sa kamarátili."

"Na takéto veci sa nezabúda. To by som bol veľmi zlý kamarát, ak by som si toto nepamätal."

Usmieval sa na mňa ako slniečko a mne sa znova rozbúšilo srdiečko. Už len úsmev mi stačil k tomu, aby som milovala celý svet. Obaja sme sa pustili do našich zmrzlín. Musím uznať, že mal pravdu. Táto je určite najlepšia, v celom Trenčíne. Vyzeralo to tak, že dnes bude úžasný deň, ale v tom sa muselo rozpršať. 

"My sme si zabudli v škole dáždniky. Čo ideme teraz robiť, ty inteligent?" 

"Zmokneme?" 

"Vážne? Nehovor." 

Znova sme sa začali doberať. To by sme neboli my.

"Teda, ak tomu dažďu neutečieme." 

"Ako chceš utiecť?"

Opýtala som sa otázku, ktorú som sa pýtať nemala. Hneď v tej chvíli ma totiž znova zobral na ruky. Asi moje nohy dnešným dňom stratili svoju funkciu. Potom sa rozbehol a ja som ho mala chuť zabiť, keďže som sa bála, že obaja o malú chvíľu skydneme na zem. No vlastne, bála som sa oprávnene lebo sa to naozaj o pár minút stalo... 

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Budem vďačná za všetky komentáre a hodnotenia. :)