Nezamiluj sa do idiota

35.Doktorka :)

So sklonenou hlavou som sa opäť vrátila na posteľ. 

"Jeho to prejde."

Snažila sa ma upokojiť jeho malá sestrička. U mňa to však vyvolalo úplne opačnú reakciu. Začali mi tiecť slzy.

"Maťka, neplač."

Prihovárala sa mi Lucinka, ale vôbec som ju neposlúchala. Možno preto nám zapla nejaké kreslené rozprávky. Aby aspoň niečo rozozvučalo izbu, keď to už nebol môj hlas.

"Vidíš, čo si spôsobil?"

Ozvala sa po pár minútach a mne bolo hneď jasné, že tieto slová nepatria mne. Keď som sa pozrela pred seba, tak som zbadala Lukyho ako ma smutne pozoruje z dverí.

"Môžeme sa porozprávať?"

Navrhol mi a ja som len prikývla. Nech som bola na neho nahnevaná akokoľvek, tak to stále bol ten chlapec, ktorého z celého srdca milujem.

"O samote."

Pozrel sa na Lucku a tá hneď pochopila.

"Ako keby ma váš rozhovor zaujímal."

Prekrútila očami a potom sa vybrala preč. Musela som sa na tom pousmiať i keď som mala náladu na dne mrazu. Potom si Luky sadol vedľa mňa a chytil ma za ruku.

"Prepáč, láska."

Ospravedlnil sa mi pozerajúc do očí.

"Nemala som sa ťa nič pýtať."

"Mal som ti normálne odpovedať."

"Už sme uzmierení?"

"Áno."

Usmial sa na mňa a dal mi pusu na čelo.

"Už mi neplač. Trhá mi to srdce."

Utrel mi slzy a ja som sa snažila ukľudniť. Najlepšie utrie slzy ten, čo ich aj spôsobil. Aj v tomto prípade to tak bolo.

"Neznášam hádky s tebou."

"Tak to sme dvaja."

Atmosféra však vôbec nebola uvoľnená. Zdalo sa mi tam byť veľmi dusno.

"Už jej meno nespomeniem."

"Môžeš. Reagoval som prehnane."

"A ešte ma udrieš ako tú stenu."

"Netrep. Nikdy by som žene neublížil."
"Ani mne?"

"Tebe už vôbec nie. Veď si moja princezná."

Povedal a pohladil mi tvár.

"Au."

Zatváril sa boľavo a ja som hneď spozornela.

"Čo sa stalo?"

"Nič."

"Neklam!"

"Len ma trošku zabolela ruka."

"Ukáž mi ju!"

Prikázala som mu a on ju hneď dal pred seba.

"Ty si idiot!"

Skríkla som a jednu mu vylepila. Potom som sa postavila z postele.

"Au! Prečo si to spravila?"

Toto ho určite nebolelo, ale divadielko z toho musel spraviť. To by inak nebol on.

"Nabudúce keď si budeš chcieť vybiť nervy, tak to sprav radšej na mne. Čo si chcel prísť o ruku?!"

"Nie je to až tak zlé."