Nezamiluj sa do idiota

25.Tričko :)

"Čože?"

Otočil sa smerom ku mne a vypúlil na mňa oči, čo ma ešte viac rozosmialo.

"Dobre si počul, musíš mi pomôcť."

"Ako? Prečo?"

Tváril sa nesmierne vystrašene, čo sa mi zdalo rozkošné.

"Som slabá. Na ruke mám kanylu, takže ju veľmi nezohnem."

"Na ruke máš čo?"

Asi nebol veľmi zasvätený do zdravotných pojmov.

"Kanylu."

Zopakovala som a opatrne som si vyhla rukáv.

"To tam máš odkedy?"

Zatváril sa prekvapene. Asi naozaj nie je veľmi všímavý.

"Od doby, čo som tu."

"Nikdy som si to nevšimol."

"Ani keď som bola na infúzii?"

"Vtedy áno, ale myslel som si, že už ti to dali preč."

"Nie, nedali, ale schovával ju dlhý rukáv."

"Neklameš mi?"

"Nie. Prečo by som ťa inak objimala len jednou rukou?"

"Nad tým som sa nezamýšlal."

"Pomôžeš mi?"

"Ako konkrétne?"

"Potrebujem vyzliecť tričko."

Oči mal ešte viac vypleštené ako pred tým.

"Žartuješ?"

"Nie, vyzleč mi ho."

"Ale..."

Nestihol dopovedať, keďže som mu skočila do reči.

"Každý chlapec by sa potešil a ty sa tváriš ako pred popravou."

Zasmiala som sa a dokonca aj jemu myklo kútikmi.

"Mám k tebe úctu."

"Alebo ťa naozaj nepriťahujú ženy."

Uťahovala som si z neho, keďže sa toho všetkého príliš bál.

"Priťahuješ ma ty."

"Tak mi ho vyzleč, ale rýchlo, nech teta dlho nečaká."

Popohnala som ho a on sa nesmelo chytil môjho trička. Pohotovo som dala hore ruky, ktoré som mala vystreté, aby mi ho ľahšie vyzliekol. Pomaly ho začal dávať hore, ale o chvíľu sa zastavil.

"Ehm, máš?"

"Čo či mám?"

"Veď tú vec."

"Podprsenku?"

"Áno."

Nesmelo odo mňa odvrátil zrak. Takže táto vec u neho vzbudzovala strach. U mňa to bola myš a u neho spodné prádlo.Ale hlavne, že keď sme boli u nás, tak ma sledoval cez medzierky medzi prstami!

"Nie, nemám."

Usmiala som sa, on pustil moje tričko a hneď sa aj postavil z postele.

"Žartujem."

Prudko si vydýchol a ja som sa rozosmiala.

"Nechcel by si ma vidiet bez nej?"

"Nie, za takýchto okolností."