Nezamiluj sa do idiota

73.Sanitka :)

"Maťa?"

"Počuješ ma?"

Strach v jeho hlase sa znásoboval, keď som oči nakoniec zavrela.

"Prosím, preber sa."

Cítila som dotyk na mojej tvári. Nemusela som sa ani pozerať, aby som vedela komu patrí. Takéto teplo vyžarovali len Lukášove ruky.

"Zavolám záchranku!"

Skríkla teta Evka s trasajúcim hlasom.

"Ešte sa neprebrala?"

Započula som Maximiliána. Počkať? On sa mu prihovoril bez zvýšeného hlasu? To by sme mali niekam zapísať! Takéto veci sa často nestávajú.

"Nie."

Dokonca aj Lukyho odpoveď bola kľudná. I keď som nikdy v živote nepočula smutnejšie nie, ako práve od neho.

"Mrzí ma, že som na teba vybehol."

On sa mu ospravedlnil? To musím stratiť vedomie, aby sa všetci mali radi?

"To je v pohode. Tiež som sa správal ako idiot."

Nad tým slovom sa sladko usmial. Cítila som to.

"Pomoc tu bude o chvíľu!"

Zakričala teta Evka, ktorá bola pravdepodobne v inej miestnosti. Súdim podľa intenzity hlasu.

"Láska, otvor oči."

Ako ma to nazval? Už nie som len Martina? Chcela by som ich otvoriť, ale sú tak veľmi ťažké. Cítim sa ako keby som mala na nich balvany.

"Idem čakať sanitku pred dom. Daj na ňu pozor."

Oznámil mu Max a o chvíľu som započula zabuchnutie dverí. Hneď mi bolo jasné, že sa v izbe nachádzame len my dvaja.

"Pamätáš si na Snehulienku?"

Opýtal sa ma ako keby čakal odo mňa nejakú odpoveď. Rada by som mu prikývla, ale nedokážem to. Som veľmi slabá.

"So sestrou sme si mysleli, že spíš. A potom si sa prezradila s úsmevom."

Pripomenie mi udalosť, ktorú si veľmi dobre pamätám. Bolo to prvýkrát, čo som videla malú Lucky naživo. Prirovnávali ma k spiacej Snehulienke. Ale prečo mi to všetko hovorí?

"Prekazila si mi to. Nemohol som ťa pobozkať."

Jeho hlas vôbec neznel vyčítavo. Skôr sa nad tým pousmieval.

"Ale dnes mám druhú šancu. Takže mi to nepokaz!"

Zasmial sa a priblížil sa s tvárou ku mne. Cítila som jeho dych. Automaticky som sa prestala snažiť otvoriť oči. Nechcela som tu prekaziť. Nechcela som to prekaziť nám. Keď sa dotkol mojich pier, tak ma zavial teplý vánok a moje srdce sa ešte väčšmi rozbúšilo.

"Ja viem, že to vnímaš. Cítil som ako si sa zachvela."

Prešiel mi prstom po perách.

"Ešte stále mám nad tebou moc."

Zasmial sa. Určite videl, čo so mnou jeho dotyky robia. Veď moje vnútro sa išlo zblázniť. Znova mi brucho osídlili motýle a jeho pery sa opäť dotkli tých mojich. Otvorila som oči. Z Lukášových bozkov vyžarovalo také teplo, že to roztopilo aj kamene na mojich viečkach. Sladko sa usmial, keď zbadal, že sa na neho pozerám.

"Zas si sa rozhodla, že mi to prekazíš?"

Zasmial sa a oddialil sa odo mňa. Zacítila som chlad. Hneď som si ho musela pritiahnuť k sebe. Nechápavo na mňa pozeral, keď som sa s mojimi perami priblížila k jeho. Ale neprotestoval. Spojili sa. Dlho som po tom túžila. Konečne poriadny bozk, ktorý ma zahrieva pri srdci a nebolí.

"Už je hore?"

Ozval sa ďalší hlas. Lukáš sa odo mňa hneď vzdialil ako keby počul nejakého diabla.

"Áno, je."

Znova nahodil svoj smutný výraz. Prečo? Veď pred chvíľou sa frajersky usmieval. Kde je teraz tá jeho radosť?

"To som rád. Bál som sa o ňu."

Jeho kroky sa blížili ku mne a môj princ sa odo mňa viac a viac vzďaloval. Nechápala som ho až do okamihu, keď sa pri mne nezjavil Filip. Úplne som zabudla, že tiež je v tomto dome.

"Ako ti je?"

"Bolo aj lepšie."

Prvýkrát som od otvorenia očí prehovorila. Stále ma totiž všetko bolelo. Ale tentokrát som cítila už aj nepríjemný chlad z Lukášovej neprítomnosti.

"Aaa!"

Skríkla som. Práve som totiž zacítila príšernú bolesť v oblasti brucha. Obidvaja chlapci hneď spozorneli a Luky sa hneď rýchlym krokom vrátil ku mne.

"Čo sa deje?"

Spýtal sa ma so strachom v hlase.

"Bolí to. Veľmi."

Držala som sa pevne za brucho a nepríjemne sa ksichtila.

"Kde je tá sanitka?! Do riti!"

Rozčúľoval sa Lukáš. Potom sa pozrel na Filipa. Ich pohľady sa stretli a ja som už čakala, že sa do seba spustia.

"Naval kľúče!"

Skríkol na neho. Čože? Toto som vôbec nečakala. Načo mu sú?

"Kľúče?"

"Hej! Nebudem tu čakať a prizerať sa ako trpí. Odveziem ju do nemocnici. Pohni si!"

Stále na neho kričal. Videla som ako sa Filipovi triasli ruky, keď si vyberal kľúče z predného vrecka.

"Môžem ju odviesť aj ja."

Ponúkol sa, ale Lukáš to rázne odmietol.

"Zoberiem ju tam ja! Ty tu môžeš zatiaľ prichystať občerstvenie, pokým sa vrátime!"

Filip až zbledol v tvári. Občas by sa Matúška mohol viac ovládať. Keďže niekedy je strašidelnejší ako všetky masky na Halloween.

"Dobre."

Súhlasil s jemným hláskom a do rúk mu podal kľúče. Lukáš ma hneď zodvihol zo zeme do svojho náručia. Ruky som si automaticky ovinula okolo jeho krku. Nemyslela som si, že ešte niekedy nahradí moje nohy. Už je to dávno, čo ma takto niesol naposledy.

"Kam ju berieš?"

Spýtal sa Max, keď sme už boli pred autom.

"Do nemocnici. Má silné bolesti a ja odmietam čakať na sanitku."

Vysvetlil mu a Max len prikývol. Vyzerá to tak, že medzi nimi už dnes nebudú žiadne rozpory. Určite však chápal jeho reakciu, keďže ešte stále som občas skríkla, čo ma to tak veľmi bolelo. Lukáš odomkol auto, položil ma na sedadlo a dokonca ma aj pripútal. Potom si sadol za volant a venoval mi pohľad dozadu.

"Neboj sa. Spolu to zvládneme."

Snažil sa ma upokojiť. No ja som bola stále v miernej panike. Nie kvôli mne, ale skrz to malé dieťatko, ktoré ešte stále mám v brušku.

"Luky. Musím ti niečo povedať. Chcem, aby si to vedel skôr než bude neskoro."

"Žiadne neskoro nebude. Zvládneme to a akonáhle budeš v bezpečí, tak mi to povieš. Dobre?"

Usmial sa na mňa a ani som nestihla odpovedať a už dal nohu na plyn. Určite si myslel, že mu chcem vyznať lásku. Ale ja som mu len chcela oznámiť, že práve nezachráňuje len mňa, ale aj život nášho dieťaťa. Prosím Bože, nech je silné. Viem, že som ho odmietala, ale už oň nechcem prísť. Je mojou súčasťou a spolu tvoríme jeden celok. Nerozlučný celok. Hľadkala som si bruško, keď v tom...

"Do riti!"

Skríkol Lukáš a ja som hneď spozornela. Za nami išlo totiž policajné auto. Čo sa čuduje? Veď je jasné, že auto, ktoré ide 80 kilometrov za hodinu cez obec, nezostane bez povšimnutia.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Potešia ma všetky komentáre a hodnotenia. :)