Nezamiluj sa do idiota

33.Lucka :)

Vôbec som nechápala jednu vec. Ak ju už nemiluje, tak prečo má jej fotku ešte stále odloženú? Dlho som sa však nad týmto nezamýšľala, keďže som bola veľmi unavená. Ľahla som si na posteľ a aj bez tabletky sa mi podarilo zaspať. O chvíľu som však zacítila, ako si niekto ku mne sadol. Oči som však neotvárala, keďže sa mi viečka zdali veľmi ťažké.

"Princezná zaspala."

Rozoznala som Lukyho hlas. Asi sa už vrátil zo školy.

"Musíš ju pobozkať."

Ozval sa nový hlas, ktorý som ešte nepoznala.

"Pobozkať?"

"Aj snehulienku pobozkal princ a potom sa zobudila."

Nad týmto som sa musela pousmiať, čo si Luky ihneď všimol.

"Myslím, že to nebude treba. Snehulienka je už hore."

Otvorila som oči a zbadala som dve tváre upriamené na mňa.

"Ako sa cítiš?"

Opýtal sa ma hneď Lukáš. Cítila som sa ako prejdená autobusom. Hlava mi išla puknúť a očiam vadilo to svetlo, ktoré sa dostávalo do izby. Ako keby som bola nejaký upír.

"Planéta Zem volá Maťu."

Zasrandoval Lukáš, keď som mu už dlhú chvíľu neodpovedala.

"Dobre sa cítim."

Odpoveď však neznela veľmi presvedčivo.

"Určite?"

Opýtal sa preistotu a ja som len prikývla.

"Podľa mňa sa necíti dobre."

Prehovorilo malé blonďavé dievčatko.

"Prečo si to myslíš?"

Opýtal sa jej môj princ.

"Ani ja sa necítim šťastne, keď ma niekto zobudí."

Obidvaja sme sa zasmiali. A mne aj odľahlo, keďže som si najprv myslela, že si všimla, že mám trošku vypité.

"Ale keby ťa zobudil princ, tak by si sa tiež cítila zle?"

Pokračoval v rozhovore Luky.

"Keby bol pekný, tak nie."

"A keby bol škaredý?"

"Taký ma zobúdza každý deň do školy."
Povedalo dievčatko a začalo sa smiať.

"Len ty počkaj!"

Tá narážka patrila zrejme Lukášovi. Dievčatko len vyplazilo naňho jazyk a potom utekalo preč. Bolo to veľmi roztomilé. Chvíľami som aj ľutovala, že tiež nemám nejakého súrodenca.

"A teraz pravdu. Ako sa cítiš?"

Opýtal sa ma znova, keď sme už v izbe boli sami.

"Hrozne."

Priznala som sa mu a on hneď nahodil škodoradostný úsmev.

"To máš za to, že si chcela so mnou pozerať romantický film."

"Mal by si ma radšej ľutovať a nie sa mi smiať."

"Mám ťa ľutovať?"

"Áno."

Súhlasila som a dala som si ruky okolo jeho krku.

"A ako ťa mám poľutovať?"

Usmial sa na mňa a ja som ho hneď pobozkala. O chvíľu sa však odo mňa odtiahol. Chcela som si ho znova pritiahnuť, ale protestoval. Čo mu vadí teraz? Som opitá, tak sa už ani bozkávať nemôžeme?