Nezamiluj sa do idiota

60.Tehotenský test :)

Zobudila som sa do príjemného rána. Slnečné svetlo prenikalo do miestnosti a všetko veselo osvetlovalo. Všade naokolo sa nachádzali ružové odtiene. Síce túto farbu neznášam, ale aspoň som sa konečne poriadne vyspala.

"Ehm."

Započula som odkašlanie si. Pozrela som sa na dvere, pred ktorými postával môj princ.

"Dlho tu stojíš?"

Opýtala som sa a posadila som sa na posteľ.

"1 hodinu 28 minút a 43 sekúnd."

Dal mi presnú odpoveď. Že by to počítal? Ak áno, tak sa musel veľmi nudiť.

"A prečo si tu?"

Stále som nechápala jeho prítomnosť.

"Zobudil som sa a nebola si vedľa mňa. Takže si mi dosť chýbala. Preto som sa rozhodol, že ťa pôjdem pozrieť. Lenže pohľad na teba, keď spíš je tak krásny, že som ťa už nedokázal opustiť a vrátiť sa ku sebe."

Počuť takéto krásne slová zavčas rána by chcela hádam každá žena. A ani ja nie som výnimkou. Určite som sa usmievala ako zblaznená i keď ňou aj som. Som zblaznená do tohto hnedovlasého chlapca.

"Poď ku mne!"

Zavolala som ho, keďže bol odo mňa dosť ďaleko.

"Ty poď sem! Ja som lenivý na chodenie."

"Nebuď lenivý! Sedenie je určite lepšie ako státie."

"No hej. Ty nemáš rada, keď niečo stojí."

Zasmial sa a šibalsky sa na mňa usmial.

"Ty si idiot!"

"A nie je to pravda?"

"Radšej neodpoviem."

Zatvárila som sa urazene.

"Čo sa ti na dvojzmysloch nepáči?"

Začudoval sa Lukáš.

"To, že ich na mňa používaš."

Odpovedala som mu.

"Ja ich používam na všetkých."

"To je pravda."

Uznala som. Už som bola svedkom jeho dvojzmyslov aj v škole, keď sme spolu ešte nechodili. Pamätám si, že aj vtedy mi to liezlo pekne na nervy.

"Ideš sem alebo tam budeš stáť celý deň?"

"Celý deň nie. Len 24 hodín."

Pokrútila som nad ním hlavou. Ešte včera hovoril, že dnes bude vážny, ale nezdá sa mi, že by taký bol.

"Tak si stoj."

Povedala som ľahostajne a pokročila som plecami. Nebudem ho nútiť, aby robil niečo, čo nechce. I keď by som ho pri mne rada privítala.

"Aj tak musíš vstať, Maťa. Nemôžeme sedieť. Ideme na menší nákup."

Usmieval sa na mňa. Dúfam, že si robí srandu. Len pred chvíľou som vstala a netúžim ísť hneď teraz na nejaké jeho nákupy.

"Nemohla by ísť tvoja mama? Musíme ísť my?"

"Ak pošleš moju mamu, aby ti kúpila tehotenský test, tak kľudne."

Zasmial sa a ja som sa určite začervenala.

"Ale môžeme ísť aj ku gynekológovi, ak chceš."

Pokrútila som hlavou. Áno, mám 18 rokov, ale ešte nikdy som u neho nebola. Nikdy som to totiž nepovažovala za dôležité a mala som z toho prirodzene strach ako zo všetkého nového.